Vo štvrtok 10. novembra 2016 som po prvýkrát zavítala do Music a Café v trnavskej City Aréne. Prilákal ma tam koncert bluesovej kapely Second Band a ich hosťa. Toto podujatie sa uskutočnilo v rámci projektu Blue Thursday (Modrý štvrtok). Je to projekt Trnavskej hudobnej spoločnosti, o. z. a kapely Second Band. Ďalšími partnermi podujatia boli hudobný klub Music a Café, Rádio Bunker, Trnava Live, portál DoMesta.sk, Trnavsko a Trnava Dnes.
Keď som vstúpila do Music a Café, hneď ma upútali tmavé steny, na ktorých sa okrem vystavených obrazov českej autorky Stanislavy Bílej vynímali i biele podpisy hudobníkov hrajúcich rôzne hudobné žánre. Objavila som napríklad podpis anglického bluesmana Dava Peabodyho, country speváka a gitaristu Willieho Jonesa pôvodom z Texasu či viacerých slovenských jazzmenov.
Dala som si dobrú espresso kávu a pozorovala som hudobníkov, ktorí sa pripravovali na koncert. Zvlášť ma zaujalo, keď harmonikár počas skúšky zišiel z pódia medzi stoly a hral tam. Okrem toho, že to malo zmysel pre správne ozvučenie, vyzeralo to priam symbolicky – tomu sa povie ísť s hudbou medzi poslucháčov.
Koncert sa začal o 20:00 hod. Trnavskú kapelu Second Band založili v roku 1994 Juraj Parízek a Peter Stojka. Jej repertoár tvoria prevzaté i vlastné skladby v štýle blues a country blues. Po príchode hudobníkov na pódium sa publiku prihovoril Peter Stojka. Poznamenal, ako dúfa, že čoskoro bude v tomto hudobnom klube poslucháčov štyrikrát viac ako teraz, na začiatku koncertu (toto jeho želanie sa naozaj splnilo). Pre tých, ktorí navštívili toto podujatie po prvý raz, vysvetlil, že Modrý štvrtok je projekt, v rámci ktorého sa jedenkrát mesačne uskutočňuje v Music a Café bluesový koncert Second Bandu a jeho hosťa. Práve sa začína siedmy hudobný večer. Modré štvrtky sa konajú so zámerom podporovať menšinové hudobné žánre, zvlášť blues, a festival Blues Moods, zameraný na túto hudbu. Tohto roku sa festival uskutoční v sobotu 19. novembra. Peter Stojka oznámil, že úvodné „kolečko“ zahrá Second Band, potom bude nasledovať set s hosťom a nakoniec jamovanie a malá súťaž o fúkaciu harmoniku.
Kapela hrala v zostave: Juraj Parízek – spev, gitara, Peter Stojka – fúkacie harmoniky, Jaroslav Rakay – basová gitara a Denis Čapkovič – bicie. Zazneli prevzaté skladby, ako napríklad Trouble In Mind, Caledonia, You Can´t Judge A Book By The Cover či One More Chance With You. Nechýbala ani skladba Baby Please Make A Change. Má ju vo svojom repertoári i anglický bluesový spevák a klavirista Hugh Laurie, známy aj ako herec, ktorý stvárnil hlavnú postavu v seriáli Dr. House. Zaujal ma suverénny a precítený spev Juraja Parízka, ako aj jeho gitarové sóla. Tiež hra Petra Stojku na fúkacie harmoniky bola výborná a dodávala skladbám švih. Všetko to držala pohromade šikovná rytmika. Miesta pri stoloch sa pomaly, ale isto zapĺňali, potvrdilo sa, že v Trnave žije dostatok fanúšikov dobrého blues.
Po prvom sete nasledovala krátka pauza a po nej sa znova vrátil Second Band, no tentoraz aj so svojím hosťom – speváčkou Silviou Josifoskou. Má rada rôzne hudobné žánre, ale jej srdcovkou je hlavne blues. Ako sama povedala, bola to jej dvojnásobná premiéra: po prvýkrát spievala v trnavskej Music a Café a po prvýkrát so Second Bandom. Začalo sa, takpovediac, „od podlahy“ – pesničkou Rock Me Baby, ktorá atmosféru večera správne oživila. Publikum po nej schuti zatlieskalo. Nasledovala Cajun Moon od J. J. Cala. Silvia si v nej zahrala i na „hrkálky“ – perkusie. Mám doma Silviino cédečko Blues, ktoré jej vyšlo v hudobnom vydavateľstve Hevhetia v roku 2005. No stále som presvedčená o pravdivosti názvu jednej mojej básničky – blues najlepšie chutí naživo. Skutočne, živý koncert je živý koncert. Silvia má naozaj príjemný a presvedčivý hlas so správnym bluesovým drajvom.
Jej pohodový a nenútený prejav na mňa pôsobil veľmi dobre a podľa reakcií ostatných poslucháčov usudzujem, že aj na nich. Užívali si hudbu a spev a každú pieseň odmenili veľkým potleskom. Balada Sky´s Crying bola pomalá, ale silná s vygradovaným záverom. Skladbu I Just Wanna Make Love To You asi najviac preslávila Etta James, no i v Silviinom podaní znela výborne. I v tomto sete sme sa dočkali pekných gitarových a harmonikových sól, rytmika sa predviedla hlavne vo funk-bluesových skladbách Midnight Train a Mistreated Woman. Zaznela i Before You Accuse Me známa hlavne v podaní Erica Claptona, ako aj bluesový štandard Got My Mojo Working, v ktorom pomáhali Silvii svojimi vokálmi i gitarista a harmonikár. Krásna balada Old Love je podľa Silviiných slov jedna z jej najobľúbenejších. Jej spev podfarbený zvukom hudobných nástrojov znel naozaj pôsobivo a skladbu ozvláštnilo i chvíľkové speváčkino a harmonikárovo lúskanie prstami. Pri skladbe od J. J. Cala – After Midnight ma dostihla nepríjemná skutočnosť – hoci (napriek tomu názvu) ešte nebolo po polnoci, musela som sa rýchlo pripraviť na odchod, pretože, bohužiaľ, vlak na mňa čakať nebude. Na rozlúčku mi znela známa pieseň Sweet Home Chicago, ktorá bola, myslím si, aj poslednou skladbou tohto setu.
Trochu ma mrzelo, že som nestihla jamovanie a súťaž o fúkaciu harmoniku (hoci by som si určite netrúfla prihlásiť sa do nej), ale na druhej strane som si užila výborný koncert so skvelou atmosférou. Určite chcem tento rok prísť aj na festival Blues Moods. No a aj ten vlak som napokon v pohode stihla.
Ružena Šípková
November 2016
