Koniec prvého tohtoročného mesiaca priniesol bluesovým fanúšikom smutnú správu o smrti legendárneho bubeníka a speváka Sam Laya, ktorý hrával s Little Walterom, Howlin´ Wolfom, Muddy Watersom, Paulom Butterfieldom, Bobom Dylanom a mnohými ďalšími.
Rodák z Alabamy, ktorý by v marci oslávil už 87. narodeniny, sa v 50. rokoch uplynulého storočia usadil v Chicagu. Talentovaný mladík sa čoskoro stal jedným z najžiadanejších hudobníkov na tamojšej hudobnej scéne. Najprv hral s geniálnym harmonikárom Little Walterom a neskôr sa stal bubeníkom sprievodnej kapely ikonického speváka, gitaristu a harmonikára Howlin´ Wolfa, s ktorým nahral také slávne skladby ako Killing Floor, The Red Rooster, I Ain´t Superstitious, Goin‘ Down Slow atď.
Okrem toho ako štúdiový muzikant nahrával s mnohými ďalšími bluesovými velikánmi a môžeme ho počuť na platniach Muddy Watersa, Carey Bella, Lightnin´ Hopkinsa, Bo Diddleyho, Magic Sama, John Lee Hookera, Junior Wellsa, Earl Hookera či Willie Dixona. V polovici 60. rokov Sam Lay spolu s basistom Jerome Arnoldom pôsobil ako rytmický motor pre Blues Band harmonikára a speváka Paula Butterfielda. S The Butterfield Blues Bandom nielenže nahral jedinečný debutový album, na ktorom si zaspieval verziu známej skladby Muddy Watersa I Got My Mojo Working, ale roku 1965 sprevádzal na Newport Folk Festivale aj „elektrického“ Boba Dylana, ktorý ho potom zavolal na nahrávanie titulnej skladby jeho slávneho albumu Highway 61 Revisited.
Sam Lay sa po odchode of Butterfield Bandu osamostatnil a postavil si vlastnú kapelu, s ktorou roku 1969 nahral svoj prvý sólový album s názvom Sam Lay In Bluesland. Tu sa prejavil nielen ako bubeník a spevák, ale už aj ako skladateľ. V ďalších rokoch spolu so svojim bandom alebo kapelou Chess Records All- Stars vystupoval na veľkých bluesových festivaloch v USA a hral aj v Európe. Aktívny bol až do vysokého veku. Na prelome konca deväťdesiatych rokov a začiatku nového storočia sedel na bubeníckej stoličke známeho Siegel-Schwall Bandu z Chicaga a roku 2009 spolupracoval s mladým bluesovým gitaristom Johnnie Marshallom.
Počas svojho dlhého života obdržal celý rad ocenení. Ako jedného z posledných žijúcich spolutvorcov legendárnej bluesovej scény v Chicagu ho uviedli koncom 80. rokov do Blues Hall of Fame v Memphise. Takisto dostal svoje miesto v Jazz Hall of Fame v Los Angeles a roku 2015 ho ako člena the Paul Butterfield Blues Bandu uviedli aj do Rock n´ Rollovej siene slávy v Clevelande. Ešte predtým, v januári 2002 mu The Recording Academy udelila cenu Legends and Heroes Award za jeho významný hudobný prínos.
Bluesmana Sama Laya, ktorý patril medzi historicky najvýznamnejších a hudobne najinovatívnejších bubeníkov na ranej bluesovej aj rock’n’rollovej scéne, sme v našich končinách nezažili, no mali sme možnosť vidieť ho aspoň v jedinečnom televíznom dokumente History of the Blues režiséra Martina Scorsesea. Okrem toho, ak si dáte tú prácu, na internete môžete nájsť ukážky z veľmi zaujímavého filmového dokumentu o Layovom živote s názvom Sam Lay in Bluesland, ktorý roku 2014 nakrútil režisér John Anderson. Film mal o rok neskôr úspešnú premiéru na International Music and Movie Festivale v Chicagu. Sam Lay, bubeník par excellence, zomrel v sobotu 29. januára v opatrovateľskom zariadení v Chicagu prirodzenou smrťou a stal sa členom All Stars Blues Bandu v nebeskom Blueslande.
Bonzo Radványi
05/02/2022
