Koniec septembra priniesol aj napriek slnečnému počasiu chmúrne mraky nad bluesovou scénou. Spôsobila to smutná správa o smrti gitaristu a speváka Otisa Rusha. Známy americký bluesman, ktorý v apríli oslávil 84. narodeniny a pri tejto príležitosti ho Jazz Foundation of America ocenila s Lifetime Achievement Award, umrel v sobotu 29. septembra na následky zdravotných komplikácií po mŕtvici. Nebeský Blues Band dostal takto významnú posilu v podobe jedného z posledných velikánov chicagského bluesu, o ktorom sa hovorilo ako o architektovi West Side Soundu.
Rodák z Mississippi sa zapísal do bluesovej histórie krátko po svojom príchode do Chicaga, kde začal hrať v bluesových kluboch. Tam zažiaril v polovici 50-tych rokov hneď svojou prvou nahrávkou I Can´t Quit You Baby, ktorú špeciálne pre neho zložil Willie Dixon. Otis Rush sa čoskoro prejavil aj ako autor a jeho skladby ako All Your Love (I Miss Loving) či Double Trouble patria dodnes k často hrávaným bluesovým štandardom. Zaujímavé, že všetky sú v molovej tónine.
Jeho emocionálny spev a štýl hry na gitare ovplyvnili množstvo bluesmenov na celom svete. Väčšina z nás, ktorí sme žili za železnou oponou, sme sa s Otisom Rushom stretli v 60. rokoch prostredníctvom nahrávok britských skupín najprv ako s autorom. Boli to najmä verzie jeho skladieb, ktoré nahral John Mayall. Napríklad legendárny Mayallov album Blues Breakers with Eric Clapton otvárala skvostná verzia skladby All Your Love (I Miss Loving). Tá zaznela aj na prvom koncerte Johna Mayalla v Bratislave v roku 1985 a dodnes si pamätám na zimomriavky, ktoré mi behali po chrbte pri jej počutí. Pravda, to už v amfiteátri na Búdkovej ceste namiesto Erica Claptona hrali americkí gitaristi Coco Montoya a Walter Trout. Nebudem tu vypočítavať kto všetko hral Rushove skladby, pripomeniem len fantastickú verziu I Can´t Quit You Baby z debutu skupiny Led Zeppelin či tú najnovšiu, ktorú ponúkli The Rolling Stones spolu s Ericom Claptonom na svojom poslednom albume Blue & Lonesome a samozrejme nemal by som zabudnúť ani na skladbu Double Trouble, podľa ktorej nazval svoju sprievodnú kapelu Stevie Ray Vaughan.
Ale vráťme sa k maestrovi, ktorý bol ľavákom a na gitare mal struny v opačnom garde. V 60. rokoch sa Otis Rush stal známym aj mimo Chicaga, hral po celých USA a s putovným American Folk Blues Festivalom sa dostal aj do Európy. I keď sme na Slovensku nemali také šťastie ako fanúšikovia v bývalej NDR, z koncertnej zastávky vo východnom Berlíne z roku 1966 zostala nahrávka, ktorú potom o 2 roky neskôr vydala na platni východonemecká gramofirma Amiga a tá sa následne dostala aj do rúk a uší slovenských poslucháčov. Platňa musela mať úspech, keďže okrem niekoľkých reedícií v sedemdesiatych rokoch vyšlo aj jej druhé pokračovanie. Pokiaľ na prvej platni spieval Otis Rush len All Your Love a hral na gitare s Big Joe Turnerom a Junior Wellsom, na druhej platni môžeme počuť aj jeho skladby It Takes Time a My Own Fault.
Otis Rush so svojou hudbou precestoval celý svet. Veľmi populárny bol v Japonsku, odkiaľ si priviezol aj manželku. Roku 1984 ho uviedli do Bluesovej siene slávy a roku 1999 získal aj cenu Grammy za album Any Place I´m Goin´. Bol to síce jeho posledný štúdiový album, no vystupoval aj naďalej a vychádzali mu live albumy s nahrávkami z jeho koncertov. S namáhavým životom „on the road“ pokračoval až do roku 2003, keď sa kvôli zdravotným problémom úplne stiahol zo scény. Naposledy sa objavil na verejnosti na Chicago Blues Festivale roku 2016, kde primátor mesta na jeho počesť vyhlásil 12. jún za Deň Otisa Rusha v Chicagu.
Bonzo Radványi
Október 2018
