Ešte stále je malým zázrakom ak sa na americkej hudobnej scéne presadí bluesman z Európy. V poslednom čase sa to darí najmä umelcom pochádzajúcim z krajín bývalej Juhoslávie ako sú gitaristky, speváčky a krásavice Ana Popovič zo Srbska či Vanya Sky z Chorvátska. K nim sa teraz pridal excelentný chorvátsky harmonikár a spevák Tomislav Goluban, ktorého najnovšie CD „Chicago Rambler“ (Spona Records) figuruje v americkom rebríčku Top 50 Blues Album Chart v susedstve takých velikánov ako Buddy Guy, Tedeschi Trucks Band, John Mayall, Walter Trout či Sugaray Rayford a niektoré skladby z neho sa dostali k poslucháčom aj prostredníctvom rádií. Goluban nie je žiadnou rýchlokvasenou hviezdou. V predchádzajúcich rokoch vystupoval na rozličných festivaloch po celej Európe, vrátane prestížneho Notodden Blues Festivalu v Nórsku. Roku 2008 sa dokonca mihol na Dobrofeste v Trnave ako člen kapely slovinského slidegitaristu a speváka Kosta Braneho a vlani hosťoval s veľkým úspechom v Skalici na festivale Hudba v meste. Album Chicago Rambler, pod ktorý sa ako producent podpísal známy US akustický gitarista Eric Noden, je už desiatym v Golubanovej diskografii.
Ako sa ti podarilo dostať nové CD do USA?
Moje dlhodobé priateľstvo s US gitaristom Ericom Nodenom a harmonikárom Joe Filiskom vyústilo do štúdio session s viacerými ďalšími vynikajúcimi bluesovými hudobníkmi z Chicaga. S Ericom som celý rok spolupracoval na nových skladbách prostredníctvom e-mailu a potom sme sa dohodli na dvoch dňoch živého nahrávania v Joyride Studio v Chicagu. Noden tam priviedol aj svojich priateľov a ja som sa nestačil diviť ich priam neuveriteľnej pohotovosti. Bol som nadšený ich výkonom.
Ktorí to boli muzikanti?
Kenny „Beedy Eyes“ Smith hral na bicie nástroje, E. G. McDaniel na basovú gitaru, Eric Noden na gitare a Joe Filisko hral v dvoch skladbách ako špeciálny hosť na harmonike. V Štátoch nazvali náš projekt ako „Goluban & Sons of the Blues“, pretože Kenny Smith, inak nositeľ ceny Grammy, je syn Willie „Big Eyes“ Smitha, nebohého bubeníka kapely Muddy Watersa a E. G. je zasa synovec Bo Diddleyho. Myslím si, že som nemohol nájsť lepších muzikantov pre tento projekt. A takisto bol pritom majiteľ JoyRide Studia, fantastický zvukový inžinier, pán Blaise Barton.
Na albume Chicago Rambler ponúkaš 12 vlastných skladieb, z toho niekoľko inštrumentálnych a väčšinu spievaných po anglicky. Si aj autorom textov?
Áno, napísal som aj texty všetkých skladieb s výnimkou poslednej, ktorá je chorvátskou ľudovou.
Máš tam aj dve skladby venované nebohému americkému country bluesovému gitaristovi a spevákovi Philadelphia Jerry Ricksovi. Prečo?
Strávil som nejaký čas s Philadelphia Jerry Ricksom v Chorvátsku a urobil na mňa veľký dojem. Hral som spolu s ním na jeho poslednom koncerte a plánovali sme nahrávať aj spoločný album. Bohužiaľ zomrel a jeho hrob je v Kastav v Chorvátsku, kde je jeho pamiatke venovaný aj najväčší chorvátsky bluesový festival – Kastav Blues Festival. Tak som si pomyslel, že si tohto skvelého bluesmana pripomeniem a uctím na albume takýmto spôsobom.
Ako ti tento úspech zmenil život?
V mojom živote sa nič nezmenilo, som stále v mojom rodnom meste, cvičím a hrám hudbu so svojimi priateľmi. Som síce veľmi šťastný ale zostávam na zemi. Samozrejme, celosvetová pozitívna odozva na album „Chicago Rambler“ je pre moju kariéru veľmi významná.
Nechystáš koncertné turné po USA, prípadne presídlenie do zámoria?
Precestoval som už celý svet , ale Zagorje (severná časť Chorvátska) je môj domov. Nemám v úmysle presťahovať sa niekde inde, som spokojný tu v Chorvátsku, kde mám ženu a som naozaj šťastný. Nemám tu síce dosť možností uplatniť sa ako bluesman, ale „you can’t always get what you want…“. A to je vlastne aj dôvod, prečo som neustále na cestách. V januári som bol opäť v Spojených štátoch, ale neplánujem tam žiadne turné. Úprimne povediac, musel by som byť poriadne hlúpy, ak by som si po príchode do Štátov neuvedomil, že tamojší hudobníci sú naozaj, naozaj skvelí a konkurencia z Európy nemá veľkú šancu. A ak si k tomu prirátate aj výdavky, vôbec sa to nevyplatí. To by ste museli byť ozaj mimoriadny, čo si o sebe nemyslím.
Čo ďalej? Aké sú vaše ďalšie plány?
Mám už pripravený kompletný materiál pre ďalší nový album, ktorý som nahral s fantastickými hudobníkmi v štúdiách Ardent v Memphise. Výjde na budúci rok. V nadchádzajúcich mesiacoch máme tiež niekoľko skvelých festivalových koncertov, takže všetko sa hýbe správnym smerom.
A čo tvoja kapela?
Pre veľké koncerty a festivaly som sprevádzaný bicími, basou, gitarou a klávesami. Títo chlapci sú pre mňa naozaj dôležití, pretože sme spolu už niekoľko rokov a veľmi dobre si rozumieme, čo je veľmi podstatné. Samozrejme hráme aj v menšom obsadení, ako duo alebo trio. Aby som to skrátil, sme vždy pripravení zahrať tak, ako je potrebné.
Ktorí sú tvoji obľúbení harmonikári? Aké harmoniky používaš?
Mám viacerých harmonikárov, ktorých doslova zbožňujem. Ich mená sa menia každý deň. Ale dvaja najdôležitejší sú nebohý Sonny Terry a Joe Filisko z Chicaga. Inak som veľký fanúšik nástrojov značky Hohner. Väčšinou hrám na modeloch Marine Band, Crossover a Thunderbird. Tieto mi najviac vyhovujú.
Si ešte stále v rádiu?
Áno, mám reláciu každý štvrtok od 12: 20-12: 55 v chorvátskom rozhlase 1, kde prinášam bluesové správy z celého sveta.
Kde môžeme nájsť tvoje albumy?
Zatiaľ som vydal 10 štúdiových albumov a všetky sú uvedené na mojej webovej stránke Goluban.com.
Bonzo Radványi
03/2019
