Bigbítová kapela The Breakers je pre mňa jedným zo symbolov Trnavy. Má bohatú históriu, veď v jeseni minulého roka odohrala špeciálny koncert už k 55. výročiu svojho založenia. Stihla to aj napriek pandémii a ani počas druhej vlny nezaháľala: svetlo sveta uzrelo jej nové koncertné CD nazvané Still Alive. Verejnosti bolo predstavené v piatok 10. septembra 2021 na podujatí Beatnici and The Breakers, ktoré sa uskutočnilo v záhrade Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva 2021. Očividne mu boli priaznivo naklonené aj prírodné sily, pretože počasie bolo ukážkové. V záhrade sa zišlo veľa fanúšikov kapely The Breakers.
Ako vo svojom úvodnom príhovore povedal riaditeľ Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave Pavol Tomašovič, čakalo nás príjemné stretnutie s hudbou a spomienkou na 60. roky minulého storočia. Posolstvom Dní európskeho kultúrneho dedičstva je porozumieť minulosti a prijať výzvy, ktoré z nej vyplývajú. Beatnici (americkí básnici a prozaici, patriaci k hnutiu Beat generation v 50. a 60. rokoch minulého storočia) upriamovali pozornosť na neduhy v spoločnosti, a tiež to nebolo o nostalgii, ale o výzvach. O zachytení melódií života, o nájdení reality v skutočnosti aj v sebe a o autentickom žití a zdieľaní radostí života s ostatnými. S beatnickou literatúrou bola úzko previazaná hudba: jazz, blues a neskôr aj rock.
Peter „Bonzo“ Radványi, frontman kapely The Breakers, doložil, že rocku sa v Československu hovorilo bigbít. Veľkým fanúšikom tejto hudby je napríklad aj Bob Dylan. Bonzo preto zaspieval a zahral na celokovovej rezofonickej gitare, ktorú doplnil aj ústnou harmonikou, pesničku od Boba Dylana If You Gotta Go, Go Now. Bonzo sa s obecenstvom podelil o informáciu, že pobyt v knižnici je zdraviu prospešný: kto číta, môže žiť aj o dva roky dlhšie a kto navyše aj počúva hudbu, môže si k tomu prirátať ešte pol roka. Publikum sa srdečne zasmialo.
Pavol Tomašovič sa vrátil k beatnikom: tí netajili svoje sklamanie a dezilúziu z udalostí v 50. a 60. rokoch 20. storočia a kritizovali americkú spoločnosť. Uvedomovali si, že čím viac človek má, tým viac mu uniká vlastný život. Je teda možná paralela so súčasnosťou. Manifestom beatnickej generácie je román Jacka Kerouaca Na ceste a jeho najznámejším básnickým dielom je Mexico City Blues, takže sme zase pri hudbe.
Pri príležitosti krstu nového CD The Breakers si Peter „Bonzo“ Radványi zaspomínal na ich hudobných súpútnikov, ktorí už nie sú medzi nami, ako napríklad hudobníci Tóno Uváčik, Tóno Holbík a Fero Keszler, manažéri Fero Heinereich, Mišo Holovič či Dr. Peter Horváth, ako aj niektorí zvukári. Na ich počesť zaznela Bonzova bluesová pesnička Zdá sa, že končím, zahraná v zostave: Peter „Bonzo“ Radványi – celokovová rezofonická gitara, spev, Marian „Mike“ Kramár – organ a Marian Remenár – bicie.
V podaní Pavla Tomašoviča nasledovala báseň Lawrencea Ferlinghettiho o tom, že svet je ohromné miesto, kam sa narodiť. V Československu vyšla v roku 1965 v básnickej zbierke Smutná nahá jazdkyňa. V tejto básni ide nielen o kritiku spoločnosti, ale aj o oslavu kvetov, lásky a užívania si života. Jej pointou je však usmievavý pohrebník, takže v záhrade knižnice akoby nadviazala na Bonzovu pesničku. Obe mali u publika úspech.
Potom sa už celá pozornosť obrátila na nové CD The Breakers – Still Alive, ktoré sa v ten večer predávalo v záhrade knižnice za špeciálnu cenu – 4,99 eur a 1 cent. Peter „Bonzo“ Radványi osobitne vyzdvihol zásluhu Mariana „Mikea“ Kramára, koproducenta tohto CD. Všetkých dvanásť skladieb na ňom zachytáva atmosféru plnú nadšenia na živých vystúpeniach kapely v rokoch 2013 – 2020, pričom skladby číslo 11 a 12 boli nahrané na koncerte k 50. výročiu The Breakers v septembri 2015 v Trnave, aj s viacerými hudobnými hosťami. Autorkou fotografie a grafiky na CD a na jeho obale je Petra Radványiová. Producentom je Ľuboš Beňa. CD je venované pamiatke Dr. Petra Horvátha, prvého manažéra kapely The Breakers, ktorý umrel 8. januára 2021.
Bonzo zdôraznil, že každý koncert je pre nich sviatkom. Kapela vystúpila vo svojej tradičnej zostave: Peter „Bonzo“ Radványi – spev, sprievodná gitara, ústna harmonika, Laco Bartoš – sólová gitara, vokál, Fero Bartoš – basová gitara, vokál, Marian Remenár – bicie, vokál a Marian „Mike“ Kramár – organ. Ako na každom svojom vystúpení, aj teraz rozdávali svojou hrou a spevom radosť a energiu. Na koncerte v knižničnej záhrade zneli skladby, nachádzajúce sa na CD Still Alive. Po každej z nich sa ozýval veľký potlesk a pochvalný pokrik publika.
S pesničkou No Expectations sme si pripomenuli zosnulého bubeníka The Rolling Stones Charlieho Wattsa. Pesničku Walking The Dog nazval Bonzo skladbou o zdravom životnom štýle – veď prechádzky so psom prospievajú zdraviu. Napokon však táto pesnička dostala ešte prívlastok „jarmočná“: jeden fanúšik zakričal, že mu pripomenula „párek v rožku“ (hotdog) a práve v ten deň sa začínal jarmočný víkend. Bonzo priznal, že v ich hudbe je aj kus nostalgie: že boli mladí a aj ostali mladí. V podaní The Breakers sme si vypočuli sedem pesničiek, medzi nimi aj She´s About A Mover, ktorá zaznela aj v septembri 1966 na koncerte v trnavskom divadle. Počas nej a aj počas nasledujúcej skladby Johnny B. Goode sa v záhrade knižnice ozýval mohutný potlesk do rytmu. Obecenstvo sa dožadovalo prídavku. Nebol to bežný koncert, ale kapela napriek tomu zahrala ešte jednu pesničku, ktorá na CD Still Alive nie je – I Want You.
Prišiel čas na krst nového CD. Jeho názov Peter „Bonzo“ Radványi preložil do trnavčiny ako „Furt ešte žijeme“. O jeho pokrstenie poprosil Adrienu Horváthovú, manželku nebohého Dr. Petra Horvátha, ktorému The Breakers vďačia za veľa: veď okrem iného vďaka nemu v roku 2001prišiel comeback tejto kapely. Adriena Horváthová priniesla malé presýpacie hodiny, pomocou ktorých CD Still Alive pokrstila plynúcim časom. Poznamenala, že sa cíti ako suplujúci člen za svojho manžela Petra. Ten vybavil aj prvý koncert The Breakers v divadle v roku 1966. Ona si na to podujatie spomína preto, že v ten večer ju mama poslala do divadla, aby odtiaľ priviedla svoju najmladšiu sestru Editu. V spomienkach má hlavne to, ako na ulici pred divadlom duneli decibely. V minulom roku sa Dr. Peter Horváth zúčastnil na tvorbe knihy Rekordy Trnavy a okolia. V nej sú uvedení The Breakers ako najdlhšie hrajúca kapela v pôvodnom zložení.
Na záver sa prítomným opäť prihovoril Pavol Tomašovič. Ako skonštatoval, čas nie je v našich rukách. V našich rukách je však to, čo dokážeme navrstviť vo svojich životoch. I nové prezentované CD je dôkazom, že je možné navrstviť harmónie, ktoré dokážu ľudí spojiť. Ani beatnikom sa nevyhýbal pesimizmus, no nepozerali sa na to, čo im čas vzal, ale čo ešte môžu dať. To je aj odkazom pre nás všetkých. Peter „Bonzo“ Radványi dodal, že dúfa, že sa stretneme ešte tento rok, a ak nie, tak celkom určite v budúcom roku. Napokon The Breakers s chuťou zapózovali fotografom za tónov pesničky Spomienky na časy, znejúcej z reproduktorov. Čo tajiť, aj som si zaspievala, a potom som s mnohými ďalšími fanúšikmi lovila autogramy. Čas sa sype, a hudba ostáva. Kým sa sypú tóny, svet je ohromné miesto, kam sa narodiť.
Ružena Šípková
15/09/2021
