Kalendár nám v týchto dňoch pripomína pamiatku dvoch dosť neprávom zabúdaných amerických bluesmenov. Obaja majú veľa spoločného – narodili sa pred 115 rokmi v posledných marcových dňoch roka 1905, obaja hrali na klavíri a spievali, obaja sa zapísali do histórie ako priekopníci urban bluesu a boogie woogie a takisto obaja boli plodní autori. Zaujímavé, že napriek týmto spoločným znakom pri počúvaní ich nahrávok vzniká dojem, akoby každý z nich pochádzal z inej doby.
![Spomienka na Leroy Carra a Big Macea Spomienka na Leroy Carra a Big Macea](http://www.bluesmusic.sk/wordpress/wp-content/uploads/2020/03/Spomienka-na-Leroy-Carra-a-Big-Macea-550x413.jpg)
Starší z nich, i keď len o 4 dni, Leroy Carr prišiel na svet 27. marca 1905 v Memphise, no väčšiu časť svojho krátkeho života strávil v Indianopolise, v štáte Indiana. Aj jeho kariéra trvala len veľmi krátko – necelých 10 rokov. Umrel 29. apríla 1935, len mesiac po svojich 30. narodeninách. Na vine bol alkohol, ktorému dlhé roky holdoval a konečným dôsledkom bolo zlyhanie obličiek.
Leroy Carr patril k tým neobyčajne obdareným muzikantom, ktorí svojim štýlom hry, spevom a uvoľnenou atmosférou ovplyvnili celé generácie ďalších. A nielen bluesmenov. Väčšinou vystupoval a nahrával len vo dvojici s gitaristom Scrapperom Blackwellom. Na rozdiel od vidieckych bluesmenov prichádzajúcich z delty rieky Mississippi Carr vo svojej dobe zrevolucionizoval blues a stal sa priekopníkom jeho mestskej odrody tzv. urban blues.
Debutoval roku 1928 s nahrávkou vlastnej skladby How Long, How Long Blues. Platňa mala veľký úspech a v náväznosti na ňu nasledovala celá séria skoro výlučne vlastných skladieb, ktoré nahral v období medzi rokmi 1928-1934 pre firmu Vocalion. Vďaka nim sa Leroy Carr stal u poslucháčov najmä z radov čiernych Afroameričanov jedným z najpopulárnejších umelcov svojej doby a jeho skladby ako Blues Before Sunrise, Midnight Hour Blues, In the Evening (When the Sun Goes Down), Sloppy Drunk Blues či Hurry Down Sunshine sa stali často hrávanými bluesovými štandardami.
![Spomienka na Leroy Carra a Big Macea How Long, How Long Blues](http://www.bluesmusic.sk/wordpress/wp-content/uploads/2020/03/Spomienka-na-Leroy-Carra-a-Big-Macea-1-865x1024.jpg)
Leroy Carr bol jedným z mála bluesmenov, ktorí sa presadili mimo centier ako bolo Chicago alebo Detroit. No napriek tomu, že bol autorom mnohých skladieb považovaných za bluesovú klasiku, zostal zabudnutý. Až o viac ako polstoročie po jeho smrti skupina bluesových entuziastov na čele s gitaristom Duke Tumatoem nahrala špeciálne CD, a tak získala peniaze na náhrobný pomník jeho dovtedy neoznačeného hrobu. Okrem toho roku 1982 ho posmrtne uviedli do Bluesovej siene slávy.
![Spomienka na Leroy Carra a Big Macea](http://www.bluesmusic.sk/wordpress/wp-content/uploads/2020/03/Spomienka-na-Leroy-Carra-a-Big-Macea-2-550x550.jpg)
Druhým spomínaným bluesmanom je klavirista a spevák Big Maceo, vlastným menom Major Merriweather, ktorý sa narodil 31. marca 1905 v Newnane v Georgii. Podobne ako Carr svoju muzikantskú kariéru odštartoval už v 20-tych rokoch, no nahrávať začal až roku 1941 po príchode do Windy City, teda do Chicaga. Hneď jeho prvá platňa s pomalou skladbou Worried Life Blues, ktorá vyšla v tom istom roku, sa stala hitom. Onedlho ju nasledovali Things Have Changed, County Jail Blues, Can´t You Read a majstrovská boogie inštrumentálka Chicago Breakdown. Hoci bol rovnako starý ako Leroy Carr a podobne ako on hrával väčšinou len s gitaristom, v jeho prípade s Tampa Redom, hral už modernejšie a jeho štýl hry ovplyvnil prakticky všetkých povojnových bluesových klaviristov.
Kariéra Big Macea mala tiež smutný koniec. V roku 1946 mu cievna mozgová príhoda obmedzila používanie pravej ruky. Napriek tomu naďalej spieval a hral jednou rukou a ešte v rokoch 1949 a 1950 spravil v štúdiu posledné nahrávky pre Specialty Records. Umrel 23. februára 1953 v Chicagu vo veku len 48 rokov na srdečný kolaps.
![Spomienka na Leroy Carra a Big Macea Worried Life Blues](http://www.bluesmusic.sk/wordpress/wp-content/uploads/2020/03/Spomienka-na-Leroy-Carra-a-Big-Macea-3-550x550.jpg)
Maceovu skladbu Worried Life Blues, ktorá sa považuje za prototypický chicagský blues, uviedli roku 1983 ako jednu z prvých do Bluesovej siene slávy v kategórii Classic Blues Recordings a jeho samotného až v roku 2002. O 6 rokov neskôr, znova podobne ako u Leroy Carra, sa našli bluesoví fanúšikovia, ktorí zorganizovali tribute concert na White Lake Blues Festivale a získané peniaze použili na osadenie pomníka na dovtedy neoznačenom hrobe Big Macea.
Dúfam, že som vo vás vzbudil patričnú zvedavosť a keďže v dnešnej dobe máme zo známych príčin akosi viac času, skúste sa aspoň na chvíľu ponoriť do minulosti a vypočuť si ako hrali títo dvaja výnimoční bluesmeni. Na youtube nájdete celý rad ich nahrávok. Ja som si k tomu pustil naviac aj Claptonov album From The Craddle, na ktorom Eric, ktorý 30. marca oslávi 75. narodeniny, ponúka aj výborné verzie dvoch skladieb od Leroy Carra – Blues Before Sunrise a How Long Blues.
V tej druhej si môžete spoločne s ním zaspievať celkom aktuálny text:
How long, How how long, Baby how long?
I feel disgusted, I feel so bad
Thinking ‚bout the good time that I once have had
How long, How how long, Baby how long?
Bonzo Radványi
27/03/2020