Tohtoročná jeseň veru nie je veľmi veselá. Ani čo sa hudby týka. Aj na Slovensku druhá vlna koronavírusovej pandémie zapríčinila, že mnohé koncerty a festivaly museli byť zrušené. Takto neslávne dopadol i 4. ročník medzinárodného hudobného podujatia Samaria Blues Festival, ktorý sa mal konať v piatok 25. septembra 2020 v šamorínskom Mozi Clube.
Kapela P. P. Band, ktorá festival organizuje, však nechcela svojim fanúšikom úplne odoprieť pekný koncertný zážitok, a preto spolu so svojimi priateľmi pripravila online minifestival Samaria Blues live. Uskutočnil sa v sobotu 14. novembra 2020 v spolupráci s mestom Šamorín a s Mozi Clubom. Predstavili sa na ňom hlavne bluesmani z rozsiahlej a pestrej šamorínskej hudobnej scény. V ten večer som teda zašla na blues, a ani ma to nestálo veľa námahy. Stačilo zapnúť počítač.
Live prenos z Mozi Clubu sa začal približne o 21.15 hod. Na scénu najprv nastúpila kapela P. P. Band v zostave: Miro Suchoň – elektrická gitara, spev, Štefan „Pišta“ Lengyel – elektrická gitara, spev, Andrej Sikora – basová gitara, Erich „Boboš“ Procházka – ústne harmoniky, spev a Tomáš Hudák – bicie. S nimi sa všetci návštevníci online minifestivalu vydali na podmanivú a pohodovú plavbu po bluesových vodách s príchuťou bluesrocku. Po úvodnej pesničke Little Red Rooster, v ktorej sa zhostil Erich „Boboš“ Procházka nielen hry na harmonike, ale aj spevu, obecenstvo privítal po slovensky i po maďarsky Štefan „Pišta“ Lengyel. Nasledujúcu pesničku Don´t Cha Know si aj zaspieval.
Tep živej hudby nástojčivo znel v presnej práci rytmiky. Sóla ústnych harmoník a gitár pozývali aspoň na chvíľu zabudnúť na súčasnú zložitú situáciu. Vládla skrátka príjemná priateľská atmosféra. Harmoniková energia sa od ďalšej pesničky zdvojnásobila, pretože hudobníci pozvali na pódium svojho prvého hosťa: Tibora Tornócziho z kapely Last Blues Band. V skladbe Cocaine naplno predviedol svoju čarovnú hru a Boboš čaroval aj svojím spevom. I pesničky Six Blade Knife (spev: Miro Suchoň) a Mustang Sally (spev: Pišta) obohatili krásne sóla oboch harmonikárov. Myslím si, že oslovili všetkých poslucháčov bez ohľadu na národnosť. Následne sa zostava kapely rozrástla ešte o jedného hosťa: Juraja „Duru“ Turteva, jeho akustickú gitaru a spev. Všetci si spoločne strihli skladbu You Got Me Running (spev: Miro Suchoň).
Potom zazneli intímne, jemné, ale hlboké skladby z repertoáru Duru: Krásny pocit, Stromy líp a Popros ľad, nech sa rozmrazí. Prvé dve zaspieval Dura v slovensko-maďarskej verzii. Stromy líp sa nezaobišli bez pôsobivého recitatívu o pominuteľnosti a márnosti. Juraj „Dura“ Turtev tiež mierne načrel do alikvotného spevu. K slovu však prišli aj dve harmoniky a expresívne elektrické gitary. Lajky pribúdali a v živom chate vedľa videa sa množili pochvalné komentáre a emotikony na adresu hudobníkov. Trochu ma naplašilo, keď niekto napísal: Devil is from Somorja. No, dúfam, že nie. Ale ak mal pisateľ na mysli, že sa tam hrá čertovsky dobrá muzika, s tým sa dá súhlasiť. Juraj „Dura“ Turtev vyjadril radosť, že si mohol zahrať s P. P. Bandom a s Tiborom Tornóczim. Záverečnú pesničku Killing Floor, predviedol P. P. Band už bez Duru, ale spolu s harmonikárom z Last Blues Bandu. Spieval Pišta. Ako počas celého podujatia, hudobníci sólovali ostošesť a s chuťou. Pišta potom poďakoval všetkým fanúšikom a poprial im pekný večer. Minifestival trval asi hodinu, prijali by sme aj dlhší čas.
Už sa určite opakujem, ale hudba je v týchto časoch pre mňa dôležitá hlavne pre nádej, že „koronavírusové blues“ postupne zoslabne a že sa budú koncerty a festivaly znova odohrávať naživo. Zízať na obrazovku počítača je jednoduché a pohodlné, ale nie je to ono.
Ružena Šípková
23/11/2020