Bude to interview (alebo ak chcete hudobný príbeh) s mužom, ktorý svoj život „upísal“ Rock’n’Rollu ešte v epoche zomierajúceho socializmu. Muža, ktorý začínal s ruskými národnými piesňami, aby si neskôr po „presedlaní“ na americkú hudbu svojou dynamickou hrou na klavíri a speváckym prejavom vyslúžil prezývku „slovenský Jerry Lee Lewis“.
Klavirista vo formáciách Little Flame, Rock’n’Roll Revolution či Jay Mood. Až donedávna hosť na koncertoch Vaska Velčického či skupiny Rock Cirkus. Aj o tom hovorí Andy Ray Haverda (38) z Bratislavy, ktorý sa so svojim bandom (skôr by sa asi zišiel výraz „Flames“) predstavili v rámci celoslovenskej bluesovej súťaže „Slovakian Blues Challenge 2016“ v Skalici.
Ako dlho sa už venuješ hudbe? Aké boli Tvoje začiatky?
– Hudbe sa venujem už od roku 1985. Aby otec podporil moju iniciatívu v tejto oblasti, vymenil farebný televízor z Maďarska za japonské varhany, respektíve malý klavír Casio. K maminej nevôli, našťastie iba dočasnej. Tá sa totižto po rokoch konečne dočkala farebného televízora, ktorý sa však po dvoch týždňoch pokazil. Poslala teda otca do Tuzexu vymeniť ho za nový. Otec sa však vrátil bez neho i bez polovice peňazí, ktoré investoval do hudobného nástroja. Napokon, 7.500,- Kčs nebola v tom čase malá položka.
Vedel že Ťa klavír zaujme?
– Určite nie. Riskoval, že to skončí ako „ležák“, čomu som čoskoro zabránil. Bola to vlastne v istom zmysle náhoda. Začal ma učiť prvé ruské skladby, ale napríklad aj Rock Around the Clock od Billa Haleyho. Rock’n’Roll som teda skôr hrával než ho vôbec uznával.
Keď už spomíname tie začiatky, prečo to bol práve Rock’n’Roll, ktorému si ostal verný až dodnes?
– Ako škôlkar som počúval Standa Hložeka a Petra Kotvalda, ktorých zakrátko vystriedali pesničky Mira Žbirku. Doma sme medzi starými vinylovými platňami mali aj jednu rock’n’rollovú, na ktorej ma najviac zaujali dve skladby: I’m on Fire v podaní Jerry Lee Lewisa a Be Bop A Lula, ktorú spieval Johnny Hallyday. To sa písal rok 1986. Neskôr k tej platni pribudla aj prvá od Elvisa Presleyho, ktorú mi rodičia kúpili v obchodnom dome Ružinov. Nemusím snáď zdôrazňovať, že mať v tom čase doma platňu Rock’n’Rollu, bola stále veľká vzácnosť. Povedal by som, že v oblasti tohto žánru sa práve Elvis a Jerry Lee Lewis najviac zaslúžili o moje ďalšie smerovanie. A prečo práve Rock’n’Roll? Asi pre svoju výbušnosť, dynamickosť, impulzívny rytmický štýl.
Akými hudobnými zoskupeniami si si prešiel?
– Môj „život v rytme Rock’n’Rollu“ sa niesol a nesie v spolupráci s veľkým množstvom hudobníkov. Svoju prvú skupinu Little Flame som založil 19. mája 1991 spoločne s Borisom Nebylom, známym tanečníkom, choreografom, ktorý sa neskôr presadil v oblasti baletu. Spomeniem Vaska Velčického, jednu z ústredných postáv histórie slovenského i československého bigbítu a spoluzakladateľa dnes už legendárnej bratislavskej skupiny Tiene. On ma dostal v roku 1995 na pódiá. Vďaka Vaskovi som sa neskôr zoznámil s celým radom vynikajúcich hudobníkov, napríklad s – žiaľ nedávno zosnulým – gitaristom Stanom Herkom, klaviristom Dušanom Bachratým, basovým gitaristom Štefanom Szabom a bubeníkom Petrom Szapom. Vďaka Vaskovi som sa skontaktoval s Jurajom Šebom, ktorý ma zase zoznámil s Petrom „Bonzom“ Radványim, čo sú ďalšie dve veľké postavy histórie slovenského i československého bigbítu.
Máš aj dnes svoju vlastnú skupinu?
– Áno aj nie. Skôr spolupracujem s inými, napríklad s formáciou Rock Cirkus Mira Dvorského, alebo Rock’n’Roll Revolution, ktorú dal dokopy bluesman Milan Konfráter. V rámci vlastnej zostavy hrávam s vynikajúcim hudobníkom Jurajom Kalászom, ktorý je známy predovšetkým z oblasti jazzu. Ďalej spomeniem hráča na bicie nástroje Juraja Davida Rašiho, ďalšieho výborného a všestranného hudobníka z tejto oblasti. S obomi muzicírujem i v bluesovo – rock’n’rollovej zostave Jay Mood.
Aké sú Tvoje hudobné vzory, ktoré Ťa ovplyvnili?
– Na samom začiatku to boli samozrejme už spomínaní Elvis a Jerry Lee Lewis, hodne ma ovplyvnil i Little Richard, Ray Charles a ďalší. No a pokiaľ sa človek venuje Rock’n’Rollu, nemôže samozrejme obísť ani Chucka Berryho, ktorého si pamätáme taktiež z dnes už legendárneho koncertu u nás pod hradbami devínskeho hradu 13. júna 1993. Mal som možnosť zažiť koncert i atmosféru Little Richarda (2005) a Jerry Lee Lewisa (2009) v Prahe, ten Berryho v Bratislave však bol najemotívnejší. A to nielen preto, že sa odohral v mojom rodisku. Za zmienku stojí i koncert B.B. Kinga v bratislavskom Parku kultúry a oddychu (PKO) v roku 1998, ktorý som si tiež nenechal ujsť.
Skladáš si aj vlastné skladby? Ak nie, podľa čoho si vyberáš covery, ktoré hráš?
– Mám jednu alebo dve vlastné pesničky, otec, bezpochyby môj najväčší fanúšik, mi k nim zložil texty. Hodne počúvam živé koncerty Jerry Lee Lewisa a Little Richarda, resp. ich tzv. hektické štýly boogie. Keď si vypočuješ najmä šesťdesiate a sedemdesiate roky minulého storočia, je až neuveriteľné, akú atmosféru dokázali na koncertoch vytvoriť a strhnúť ľudí pre svoju show. To ma fascinuje hrať niečo podobné.
Považuješ za náročné presadiť sa na Slovensku a v Bratislave? Je niečo alebo niekto, čo Ti pomohlo sa v hudbe zviditeľniť?
– Samozrejme, konkurencia v hudobnej brandži je veľká a nikoho nečakajú s otvorenou náručou. Ľudí, ktorí ma v hudbe podporili alebo podporujú, je relatívne dosť. Okrem rodičov a sestry Elenky (ktorej aj touto cestou ďakujem za všetky videonahrávky z koncertov, ktorých je autorkou) je to veľa kolegov v hudobnej brandži, vrátane francúzskych. Vasko Velčický ma dostal na pódiá, „Bonzo“ Radványi púšťal moje nahrávky zo živých vystúpení v rozhlase a písal o mne v novinách, Juraj Šebo ma spomína v jednej zo svojich početných kníh, bluesman a jeden z priekopníkov bluesovej hudby na Slovensku, Ľuboš Beňa mi okrem iného umožnil koncertovať s fantastickou francúzskou rock’n’rollovou formáciou Hot Chickens (video). S nimi som odohral jeden zo svojich najúspešnejších vystúpení.
S kým Ťa uvidíme na koncerte v Skalici?
– Okrem Jurajov Kalásza a Rašiho to bude skvelý gitarista Kirill Panshin, mimochodom rodák z Petrohradu, ktorý s nami v poslednej dobe často hráva. Či už v rámci Jay Mood, alebo na bluesových jamoch v Rustique bare na Obchodnej 7 v centre hlavného mesta, ktoré organizuje bluesový spevák a hráč na ústnu harmoniku Juraj Schweigert. Nebude chýbať ani atraktívna i výborná – predovšetkým jazzová – speváčka Katka Suchoňová. Som veľmi rád, že prijala moje pozvanie, pretože sme si v mysle dravosti v prejave Rock’n’Rollu dosť podobní.
Aké sú Tvoje ambície do budúcnosti?
– Jedna z mojich kamarátok, Diana Mráziková, mimochodom známa novinárka, fotografka a najmä cestovateľka, mi raz povedala, že každý z nás sa na tejto planéte narodil s istým poslaním. Tým mojim je hrať na klavíri a spievať Rock’n’Roll. A čo prinesie budúcnosť, to vie iba ona sama. Na rozdiel od nás to teda určite už vie, jej čas však ešte neprišiel.
Barbora Černá
September 2016
