Recenzia: CD Bluesová spoločnosť No. 9

Posledná tohtoročná bluesová CD novinka

CD Bluesová spoločnosť No. 9Ak dobre rátam, v prvých jedenástich mesiacoch tohto roka sa na slovenskej bluesovej scéne objavili štyri nové cédečká: René Lacko & Down Town – Blind Man, Ad Acta – Posledný let, Milan Konfráter – Milan Konfráter a Jerguš Oravec Trio – Done So Far. Niektoré z nich sa za bluesové dajú považovať len čiastočne, teda  len s prižmúrením jedného ucha, ale to vôbec nie je prípad najnovšieho a pravdepodobne aj posledného tohtoročného cédečka, ktoré vyšlo v decembri. Je to výber Bluesová spoločnosť no. 9 a jej vydavateľ, Slovenská bluesová spoločnosť (SBS), ho predstavil 14. decembra na festivale Blues Slovakia v Žiari nad Hronom.

SBS na festivale udeľovala aj svoje výročné ceny

Titul Bluesman roka 2013 dostal in memoriam harmonikár a spevák Boris Čiampor zo zvolenskej kapely B & the Moneymakers, ktorý nečakane umrel v lete vo veku len 47 rokov a titul Objav roka si síce s poriadnym oneskorením, ale predsa, odniesol gitarista a spevák Jerguš Oravec z Trenčína.

A práve títo dvaja ocenení, spolu so svojimi kapelami rámcujú spomínané nové CD. Novinka je pestrá štýlovo i zvukovo, elektrický blues strieda akustický, sólisti striedajú kapely a prevláda na nej vlastná tvorba. Jedinou výnimkou je tuším len kapela B & the Moneymakers, ktorá CD otvára. Zvolenskí bluesmeni zameraní na tradičný chicagsky blues ponúkajú verzie skladieb od svojich veľkých vzorov ako sú Little Walter, Howlin´ Wolf či Bo Diddley. Výborná ústna harmonika a výborný spev Borisa Čiampora, nahrávky majú šťavu i švih, muzika pekne odsýpa, ozve sa aj klavír či pekný organ. Škoda, že medzi štyrmi ukážkami nie je aspoň jedna s výraznou slide gitarou, tak ako to môžeme počuť v skladbe Rolling and Tumbling na Youtube.

Po takejto „nakladačke“ to komárňanský rodák Tomáš Bobek Bobrovniczký, ktorý žije v Čechách, nemá vôbec jednoduché. Našťastie to zvládol so cťou. Pôvodne bubeník sa v poslednom čase preorientoval na akustickú gitaru. Ide mu to celkom fajn. Bobek stavil na slovensky spievané skladby, vlastné i z repertoáru Jána Liteckého-Švedu, ktoré sa celkom dobre počúvajú. V štúdiu si dohral aj ďalšie gitary vrátane rezofonickej, len spev nie je taký presvedčivý ako u B & the Moneymakers. Hneď po ňom nasleduje one man band – folkový pesničkár a celkom šikovný slidegitarista a hráč na ústnu harmoniku Blueshaman z Novej Bane, ktorý ponúka tri vlastné bluesovo ladené piesne so slovenskými textami. Sú to nahrávky z koncertu, čo vysvetľuje aj dosť dlhú minutáž jednotlivých piesní.

Aj bluesrocková kapela Grapefruit Death, ktorá na tomto výbere zastupuje bratislavskú scénu, sa rozhodla dať na cédečko nahrávky zo živého vystúpenia. Ani sa nečudujem, môže si to dovoliť, veď tam hrajú samí dobrí muzikanti. Vybrali tri skladby z vlastnej kuchyne so slovenskými textami, ktoré síce znejú akoby sa čas zastavil niekde v 70. rokoch, no na druhej strane, prečo nie? Pri ich počúvaní ma najviac zaujali inštrumentálne pasáže, najmä výborná hra klávesáka Petra Dobrotu.

O záver sa postaral Jerguš Oravec. Čerstvý nositeľ titulu Objav roka síce vydal už v novembri nové koncertné CD Done So Far, no tentoraz to producentovi výberovej novinky Ďurovi Turtevovi nebudem vytýkať, lebo nie sú to tie isté nahrávky. Dve z Jergušových troch vlastných skladieb, tie ktoré nahral so svojim triom a presvedčivo spieva po anglicky (jednu z nich spoločne s hosťujúcou speváčkou a spoluautorkou Katkou Korčekovou), dajú sa aj napriek nie veľmi dobrému zvuku považovať za ďalší hudobný vrchol cédečka.

Aj keď si myslím, že vlastná tvorba a slovenské texty nie sú vždy víťazstvom, musím priznať, že CD sérii Bluesová spoločnosť, ktorá vytrvalo zachytáva a mapuje dianie na slovenskej bluesovej scéne, čo sa jej s väčším či menším časovým oneskorením darí, v každom prípade patrí zaslúžený potlesk.

Moje tipy: I Can´t Stand It, Hate To See You Go, Real, Knowing Me.

Bonzo Radványi
December 2013