Recenzia Bluesová spoločnosť No. 15

Aktuálne dianie na slovenskej bluesovej scéne

Slovenská bluesová spoločnosť sa už od roku 1996 vytrvalo snaží dokumentovať bluesovú scénu na Slovensku prostredníctvom CD samplerov s nahrávkami skupín a sólistov, ktorí sa objavili v určitom časovom období. Takto sa jej podarilo zachytiť a archivovať nielen zaujímavé nahrávky mnohých kapiel, ktoré dávno nejestvujú, prípadne hrajú už úplne inú hudbu ale aj rané nahrávky dnešných stálic. To, že úroveň a hudobná i technická kvalita nahrávok kolíše, je pri takomto kronikárskom zámere pochopiteľná.

Recenzia: CD Bluesová spoločnosť No.15

Tak je to aj na aktuálnom pokračovaní spomínanej edície CD Bluesová spoločnosť No. 15, o ktorej zostavenie a textovú časť bookletu sa postaral Juraj Turtev a titulnú ilustráciu na obale, podobne ako na predchádzajúcich cédečkách, vytvoril akademický maliar a grafik Marcel Haščič.

The Breakers a Jožo Barina & For Meditation v Trnave

Novinka sa mala pôvodne dostať do rúk fanúšikov už začiatkom augusta na jednom z plánovaných letných bluesových pondelkov v bratislavskej BISLE. Tie boli ale kvôli protiepidemickým opatreniam zrušené a tak verejný, i keď improvizovaný krst prebehol preto až 19. septembra v Trnave na koncerte s názvom 55 rokov bigbítu, na ktorom zahrali skupiny The Breakers a Jožo Barina & For Meditation.


Nové CD ponúka 15 skladieb v podaní 5 interpretov. Otvára ho koncertná verzia známej ťahavej bluesovej skladby Roberta Johnsona Love In Vain v podaní súboru Rolling Stones Blues Cirkus 50, s dominujúcou slide gitarou a spevom Jana Liteckého-Švedu, ktorá poteší najmä ortodoxných bluesových fanúšikov.

Finalistom celoslovenskej súťažnej prehliadky Slovakian Blues Challenge 2018 je aj gitarista a spevák Štefan Uhriňák
Hneď za ňou nasledujú 4 vlastné, po anglicky spievané skladby speváka a hráča na akustickú gitaru Štefana Uhriňáka alias Tony Bigmouth Pearsona, ktorý patrí k novým objavom na slovenskej bluesovej scéne. Jeho suverénna hra i presvedčivý rozprávací štýl spevu v angličtine s občasným scatom zaujme na prvé počutie. Len škoda, že štúdiovým nahrávkam chýba tá špeciálna atmosféra, ktorú charizmatický Uhriňák vie vytvoriť na koncertoch.


Ďalšie skladby prinášajú zmenu zvuku. Gitaru vystrieda klavír, na ktorý hrá veterán slovenského rocku či bigbítu, ako sa kedysi u nás rocková muzika volala, klávesák Peter Koreň so sprievodom jeho Roots Bandu. Úvodná pasáž „dvanástky“ Vlak s konečnou patrí kapelníkovmu peknému klavíru ale akonáhle prichádza spev, najväčšiu pozornosť celkom prirodzene púta na seba hosťujúci spevák Ďuro Turtev, ktorý spieva tri zo štyroch skladieb. Dvakrát po slovensky, raz po anglicky a je aj autorom dvoch z nich. Ak by som si nepozrel booklet, poviem, že je to Dura & Blues Club. Koreň sa s organom sólovo blysne až v záverečnej inštrumentálke All About My Girl od Jimmy McGriffa. Aj tá, podobne ako všetky tri prechádzajúce skladby, pochádza z koncertných vystúpení.

Peter Luha slovenský multižánrový gitarista a spevák

Ďalším Petrom na novom cédečku je gitarista, multiinštrumentalista a spevák Peter Luha, ktorý je doma v rozličných hudobných štýloch, od country, cez folk a jazz až po independent rock a vždy je to kvalita po všetkých stránkach. Tak je to aj na tomto cédečku. Obe nahrávky, v štúdiu nahraná rocková vlastná skladba Príliš drahé kovy i dlhá koncertná verzia skladby Superstition od Stevie Wondera v podaní Free ´n´ Loop, teda spoločného projektu Petra Luhu, Mariána Jaslovského a Jána Berky Mrenicu, sú podľa mňa k hudobným vrcholom CD, akurát nemajú z bluesom nič spoločné. A nikto ma nepresvedčí, že Stevie Wonder je bluesman.


Ponuku Bluesovej spoločnosti No.15 uzatvárajú 4 vlastné skladby po maďarsky spievajúcej 5 člennej bluesrockovej kapely z Okoče v okrese Dunajská Streda, ktorá sa nazvala Last Blues Band . Znova tu počuť výborný klavír a zvuk občas osvieži aj ústna harmonika. Zaujímavé, že spevák, hoci mu nerozumiem, pripomína mi v pomalých skladbách tak trochu legendárneho poľského bluesmana Nalepu. Finále patrí najdlhšej skladbe z celého CD. Má skoro 9 minút, nesie názov Emlék (slovník mi prezradil, že v slovenčine je to Pamäť) a je to pekný pomalý blues, dvanástka, v ktorej sa v sólach vystrieda okrem obligátnej gitary aj klavír, organ a ústna harmonika.


Ako som už na začiatku napísal, vďaka sampleru Bluesová spoločnosť No.15 dostáva poslucháč príležitosť zoznámiť sa aj s menej známymi interpretmi, ktorých síce nepočuť vo vysielaní komerčných rádií ale ich tvorba dopĺňa zaujímavú a pestrú mozaiku aktuálneho diania na bluesovej scéne, bez ktorej by bola chudobnejšia aj celoslovenská hudobná scéna.

Bonzo Radványi
24/10/2020