Priznám sa, že som trochu váhal, či ísť do Bratislavy na koncert troch poľských bluesových kapiel v Múzeu obchodu. Dve z nich som poznal z predchádzajúcich stretnutí na bluesových festivaloch v Poľsku, tretiu z internetu a na dôvažok práve v ten istý deň, teda v sobotu 21. mája bol Country festival v Kamennom mlyne pri Trnave, na ktorý som bol pozvaný. Napriek tomu som dal prednosť bluesu a dobre som spravil, lebo som strávil veľmi príjemný večer pri výbornej muzike.
Podujatie s názvom Polish Blues Show III v peknom prostredí muzeálnej záhrady otvorila krátko po 18. hodine 5- členná kapela Blues Time z Varšavy. Viedol ju bradatý spevák a hráč na akustickú gitaru Zbyszek Jedrzejczyk, ktorý spolu so spoľahlivou rytmikou, výborným hráčom na ústnu harmoniku a nemenej dobrým klávesákom, ponúkol priehrštie známych bluesových štandardov (Bright Lights Big City, You Don´t Know My Mind, Call Me The Breeze, Kansas City atď) a vystúpenie zakončil prídavkom v podobe odpichovej verzie Mystery Train ocenenej nadšeným potleskom publika, ktorého asi tretinu tvorili poľskí muzikanti a ich sprievod.
Po krátkej prestávke nastúpili na pódium Blues Junkers, takisto z Varšavy, ktorí v nedávnej ankete poľského časopisu Twój Blues získali titul „Objav roka“. Právom. Odsýpalo im to skutočne pekne. Hrali len vo štvorke – výborný elektrický gitarista v bodkovanej košeli á la Buddy Guy, so šikovnými prstami a pekným zvukom, klavírista, ktorý v polovici vystúpenia vytiahol aj ústnu harmoniku a vedel, ďalej bubeník, ktorý si vystačil len s malým bubnom a charizmatická speváčka Natalia Ablamowicz. Celá v čiernom, akurát z pod čierneho klobúka jej vytŕčali blond vlasy. Otvorila ústa a bolo to tam.
Speváčka s veľkým „S“, ktorej sme všetci uverili, keď zaspievala titulnú skladbu minuloročnej prvotiny Blues Not Dead, bez problému si poradila so štandardami ako Baby What You Want Me To Do či Ain´t Nobody´s Business, postavila na nohy a roztancovala publikum s boogie Let´s Get High a vo veľkom štýle hodnom Etty James si na záver vystrihla nádhernú verziu skladby I´d Rather Go Blind. Sprievodná muzika mala patričnú dynamiku, striedali sa sóla i spoločné vyhrávky a všetko bolo ako sa patrí. Atmosféru nepokazila ani roztrhnutá struna na gitare a podobne, ako už pri prvej kapele, aj tu sa mi tislo na jazyk konštatovanie – aké je to jednoduché, keď muzikanti vedia.
O tretiu a záverečnú kapitolu sobotného večera sa postarala skupina Outsider Blues. Prišla z mesta Przeworsk, ktorý je dejiskom jedného z najväčších letných bluesových festivalov v Poľsku a podľa vyjadrenia jej frontmana, výborného harmonikára a speváka Jaceka Spytmu, ponúkla kombináciu chicagského a podkarpatského bluesu. Vlastník príjemneho hlasu ako jediný spieval v rodnej reči a výrazom mi pripomínal nebohého „otca poľského bluesu“ Tadeusza Nalepu. So sprievodom spoľahlivého basistu a bubeníka a dvoch elektrických gitaristov, ktorí občas v sólach duelovali, zneli známe melódie ozvláštnené poľštinou.
Ku koncu si pozvali ako hosťa klavíristu z Blues Junkers a na úplný záver sa Jacek posadil a s pomocou bottlenecku začal čarovať na ošúchanej akustickej gitare. Hoci som to zažil už predtým, jeho vynikajúca slide verzia Rollin´ and Tumblin´ mi doslova postavila chlpy na rukách do pozoru. Postupne sa ku Outsider Blues pridali aj ďalší členovia z oboch predtým účinkujúcich kapiel a na pódiu na veľké potešenie všetkých prítomných zavládlo spontánne spoločné muzicírovanie.
Niekto by mohol povedať, že Poliaci neponúkli nič nové, nič progresívne, nič prevratné a mal by svojim spôsobom pravdu. Na druhej strane treba povedať, že ako bluesový fanúšik bol som veľmi spokojný, veď som šiel na bluesový koncert. No nebolo to len hranie jednoduchých dvanástiek rockovými muzikantami, ktorí sa o bluesovú hudbu nezaujímajú a myslia si, že blues zahrajú s prstom v nose, tak ako je to u nás zvykom.
Všetky tri kapely mali veľmi solídnu, na naše pomery až nadštandardnú muzikantskú úroveň, hrali štýlovo, s chuťou a hlavne veľmi dobre. Okrem toho priniesli do Bratislavy dobrú náladu a dokázali, že bluesová hudba ešte stále nie je mŕtva – Blues Is Not Dead.
Bonzo Radványi
Máj 2016
