Už dlhší čas som rozmýšlal o novej gitare. O naozajstnej akustickej gitare, ktorá je vyrobená z kvalitného masívneho dreva. Žiadne preglejky, žiadne HPL, ktoré začal používať Martin&Co vo svojich modeloch vyrábaných v Mexiku. Mojím ideálom sa stal pravý, nefalšovaný, americký „Martin“. Spoločnosť Martin&Co, ktorá vyrába gitary od roku 1833, je ikonou medzi výrobcami. Na začiatku sa zaoberali výrobou mandolín, ale neskôr vytvorili niekoľko modelov, ktoré vskutku ovplyvnili vývoj nielen country hudby.
Zoberme si napríklad evergreeny ako D-18, či D-28, na ktorých hrával aj Johnny Cash. Určite mi dáte za pravdu, že zvuk gitary v podaní Johnnyho génia je neuveriteľne signifikantný. Označenie „D“ symbolizuje typ gitary dreadnought. Je to konštrukcia, za ktorú môžeme vďačiť práve Martin&Co. Od tých čias začali kopírovať tento tvar ostatní výrobcovia akustických gitár. „Dredy“, ako tento typ gitary slangovo nazývajú hudobníci, má väčšie telo, než gitary vyrábané v prvej polovici 20. storočia. Gitara s dokonale hutným tónom sa zaradila do výroby v roku 1931. Tvar bol vyvinutý už skôr. V roku 1916 po prvý krát vyrobil Martin&Co dreadnought špeciálne pre maloobchodníka Olivera Ditsona.
Gitary od Martin&Co sa dajú kúpiť už aj v našich končinách. Spravil som si rýchly prieskum predajcov, z ktorých aj tak vačšina predáva „martinky“ na objednávku. Mačku vo vreci by si nekúpil asi nikto, aj keď sa jedná o značku s celosvetovým renomé. Na mexické modely X Series som si zahral aj u nás v Bratislave. Nebolo to vôbec zlé, ale stále som mal pocit, že to nie je zďaleka všetko. Skôr, ako sa dostaneme k môjmu prekvapivému výberu, vrátim sa ešte ku honbe za vysnenenou „martinkou“.
Na US made gitary som si nakoniec zahral v hudobninách Huml Music v Prahe. Erudovaní odborníci na predaj gitár mi predstavili všetky modely, ktoré od Martin&Co mali. Mojimi rukami prešli modely D-1, D-16 alebo celomahagónový D-15M, čo je vskutku pozoruhodná gitara. Mäkký zvuk mahagónu bol môjmu srdcu velmi blízky. Prv, ako som si zabrnkal, sa ma predavač spýtal, či mi niečo vraví značka Furch. Áno, viem, že táto značka kedysi robila „ovejšny“, ktorých fanúšikom veru nie som. Ale keď už som bol v Prahe, nepohrdol som, a nechal som sa previesť aktuálnou tvorbou značky pána Furcha. Na gitary, ktoré majú tradíciu v Česku od roku 1981, mali v obchode špeciálny šourúm. Postupne som sa oboznámil z rôznymi produktovými radami. Ani vo sne by mi nenapadlo, že ma doslova očarí rada Vintage Bluegrass, ktorá chtiac-nechtiac pripomínala klasické „martinky“. Samozrejme, s autorským pohľadom značky Furch.
Rýchlo som prebehol všetky rady, z každej vždy výlučne dreadnoughty. Dilema prišla až pri rade Vintage. Mojimi favoritmi sa stali dve gitary. Obe mali predné dosky z krásneho jednoliateho smreku. Vintage Line 31 mala boky a zadnú dosku z palisandru, Line 32 z mahagónu. Vtedy som pocítil, ako dokáže dané drevo ovplyvniť výsledný zvuk gitary. Cítil som, že jedna z nich bude moja. Na rozhodnutie som si však počkal do nasledujúceho dňa.
Ak by som chcel znieť ako Bob Dylan na vinyloch zo šesťdesiatych rokov, rozhodol by som sa pre mahagónovú Line 32. Je to gitara s mäkkým, zemitým tónom. Dokonale sa hodí pre vystupovanie sólo, kde nemusí byť až tak priebojná. Jej dizajn bol priam sexi. Gitara mala výnimočnú vnitage patinu, akoby mala už za sebou 50 rokov. Keby mi niekto nahovoril, že táto gitara precestovala celú Ameriku, naletel by som. Pôsobivá bola oldskúlová ladiaca mechanika a pick guard, ktorý mi pripomínal tigrované nohavičky.
Keby som chcel dizajnom gitary očariť, idem do tejto. Nakoniec emócie prekonal zdravý rozum a vybral som si univerzálnu tridsaťjednotku. Priamočiary, výrazný, čistý, bluegrassový dizajn so silným basom a kryštálovo čistým tónom. Jednoducho palisander, ktorý vám na zadnej doske rezonuje o brucho. Pri tomto modely žial nebolo to skvostné vintage ladenie, ale to sa dá u Furcha vymeniť. Gitaru vám grátis uložia do kvalitného kufra s plyšovým futrom. Nikto necestuje pohodlnejšie.
Nuž a prečo som sa nakoniec priklonil k Furchu a nie k idealizovanému Martinu? Ak nechcete vyvaliť za gitaru majland, do Martina sa nepúšťajte, samozrejme ak nehráte formu. V cenovej relácii, za ktorú pán Furch ponúka svoje vintage gitary, nedostanete „martinky“ vyrobené z porovnatelne kvalitných materiálov. Pri „furchoch“ som zabudol spomenúť ebenový krk, ktorý Martin&Co ponúka až vo vyšších radách. V tých nižších je to krk lepený z tenkých profilov, Rust Stratabond. Navyše majú všetky gitary vo vintage rade Furch špeciálnu povrchú úpravu. Je ňou lak s orginálnym ručne brúseným finišom. Tie gitary sú asi vážne mýtické.
A takto znie moja nová gitara.
https://www.youtube.com/watch?v=58nbcqdiTK8
Ado Juráček
Apríl 2015
