Dňa 15. marca 2018 sa v kaviarni Amfik Cafe v areáli trnavského mestského amfiteátra uskutočnilo ďalšie z cyklu podujatí Modrý štvrtok (Blue Thursday). Tento raz bol hosťom domácej kapely Second Band rodák zo Žiliny – gitarista a spevák Lukáš Piala. Priznám sa, že toto meno mi nič nehovorilo. Odpoveď na moje otázky mi dal internet: Lukáš Piala začal hrávať v miestnych kapelách, keď mal 13 rokov. Hudbu študoval v Žiline, v Prahe a v Londýne. V roku 2007 sa v III. sérii súťaže Slovensko hľadá Superstar dostal až do semifinále. Hrával na zaoceánskej lodi aj v kapele Tomáša Bezdedu. Vystupuje nielen ako sólista s gitarou, ale je aj členom niekoľkých kapiel. Hráva pop, rock, blues, funk i reggae.
Na blues v podaní superstaristu som bola skutočne zvedavá. Spomenula som si na Petra Cmorika, víťaza II. série súťaže Slovensko hľadá Superstar, ktorý veľmi dobre hrá i spieva blues. Pozrela som si zopár videí s hudbou a spevom Lukáša Pialu a pozdávali sa mi. Uverila som, že na marcovom Modrom štvrtku v Trnave bude znieť hudba s bluesovým feelingom. Dohodli sme sa s kamarátkou, že na toto podujatie pôjdeme spolu.
Týždeň sa pre mňa nezačal veľmi dobre, bola som chorľavá a nervózna. Vo štvrtok som však predsa len zamierila do Trnavy. Vonku bolo dosť chladno a meteorológovia predpovedali, že cez víkend sa ešte zozimí. Našťastie som si pred pár dňami vyprala zimnú bundu. Znovu sa mi zišla. V Amfik Cafe bolo teplo, bielo a útulne. Dala som si kávu a zázvorový čaj. Prípravy na hudobný večer boli v plnom prúde. Okrem hudobníkov zo Second Bandu a ich hosťa sa na nich podieľal i basgitarista a spevák Richard Gajlík, ktorý hrá napr. v kapele The Blues Mother-In-Law. Po skončení príprav odišiel. Čoskoro som sa zvítala s kamarátkou a spolu sme očakávali, aká hudba v ten večer zaznie.
O 20.15 hod. všetkých prítomných privítal Peter Stojka z Trnavskej hudobnej spoločnosti, o. z., ktorý je aj neoficiálnym „impresariom“ kapely Second Band. Ako povedal, Modré štvrtky organizuje Trnavská hudobná spoločnosť, o. z. spolu so Second Bandom. Tieto hudobné večery väčšinou pripadnú na druhý štvrtok v mesiaci. Úlohou Modrých štvrtkov je podpora nehmotného kultúrneho dedičstva a menšinových hudobných žánrov, ako aj spestrenie voľnočasových aktivít (nielen) Trnavčanov. Partnermi podujatia boli: Libros, s. r. o., Halada – advokátska kancelária, Real Centrum, Rádio Bunker, Rádio Devín, Mestská televízia Trnava, média Trnavsko a Trnava Dnes, ako aj portály Domesta.sk, Trnavalive.sk, Trnavskyhlas.sk, Slovakblues.sk a Bluesmusic.sk. Ako zvyčajne, prvým kolom bol tzv. „otvárak“, ktorý odohral Second Band. Potom nasledovalo kolo s hosťom. Počas neho zazneli pesničky, ktoré si Second Band s hosťom nenacvičil, zahrali ich spolu po prvý raz. Po skončení kola s hosťom mala prebehnúť súťaž o ústnu harmoniku a po nej mal prísť „zatvárak“, jam session. Keďže som musela ísť na vlak, súťaž a „zatvárak“ som už nestihla.
Kapela Second Band opäť hrala v zostave: Juraj Parízek – spev, gitara; Peter Stojka – ústne harmoniky; Marek „Polo“ Polonec – basová gitara a Denis Čapkovič – bicie. Prvá pesnička „otváraku“ bola Trouble In Mind, ktorú začal spievať a hrať Juraj Parízek sám. Postupne sa pridali ostatní členovia kapely. Zaznelo i zopár ďalších bluesových štandardov (napr. You Gotta Move), jedna vlastná pesnička Second Bandu My Friday a skladba Hugha Laurieho Baby Please Make A Change. Sledovala som gitaristu, ako mu prsty behali po hmatníku gitary a moje občasné brnkanie na gitare mi pripadalo úplne smiešne. Second Band dal do hrania cit i energiu, publikum tlieskalo, polhodinka rýchlo ubehla.
Na začiatku druhého kola sa obecenstvu prihovoril Lukáš Piala. Prezradil, že Trnavu pozná, pretože do tohto mesta chodieva niekedy hrávať. A hneď začali so Second Bandom zhusta a bluesovo – skladbou Rock Me Baby, známou napríklad v podaní B. B. Kinga. Lukáš Piala hral na eletrickej gitare a spieval. Jeho hra mi pripadala správne dravá. Čo sa týka spevu, spočiatku sa mi zdal až príliš uhladený, no postupne nabral tie správne bluesové odtiene. Zdalo sa, že hosť so Second Bandom si dobre sadli, zrejme aj preto, že hrali skladby, ktoré sú v bluesovom svete všeobecne známe a obľúbené. V pesničke That´s All Right (Mama), čo bol prvý singel Elvisa Presleyho (v roku 1954), si okrem Lukáša Pialu zaspieval aj Juraj Parízek.
Temperamentnú hru dvoch gitár bolo radosť počúvať. Nasledovali Hoochie Coochie Man od Willieho Dixona a Key To The Highway od Charlesa Segara a Big Billa Broonzyho. Hudobníkov spoločné hranie očividne bavilo a publikum v Amfik Cafe malo z hudby tiež potešenie. Ku skladbe Five Long Years Lukáš Piala povedal, že je o nešťastnej láske, o tom, ako dokáže žena niekedy zatočiť s mužom. Okrem iných ju hrávali John Lee Hooker, Muddy Waters, B. B. King i Buddy Guy. V pesničke Red House autora Jimiho Hendrixa síce neznela harmonika Petra Stojku, ale obaja gitaristi zahrali parádne sóla a vyslúžili si potlesk publika. Skladbu Before You Accuse Me od Bo Diddleyho (vo verzii Erica Claptona) a absolútnu bluesovú klasiku Sweet Home Chicago už ozdobil skvelými sólami Peter Stojka.
Sweet Home Chicago zmenil Lukáš Piala na Sweet Home Trnava. Ďalším chodom hudobného menu bol energický bluesový štandard Crossroads, ktorého autorom je Robert Johnson. Juraj Parízek hral technikou slide s kovovým bottleneckom. Moju kamarátku aj mňa hudba zaujala a nechcelo sa nám ísť domov. Na rad prišli dve piesne Stevie Ray Vaughana: Pride And Joy, ktorú aj napísal a človek mal pri nej chuť tancovať, a pomalá Texas Flood. K druhej menovanej Lukáš Piala podotkol, že na Slovensku našťastie nemáme také potopy a hurikány ako v Amerike. Takže v podstate som mohla byť rada, že je vonku len „kosa“. V týchto dvoch pesničkách sa opäť gitaristi predviedli v sólach a harmonikár si dal pauzu.
Žiaľ, čas už tak pokročil, že sme s kamarátkou museli „zdvihnúť kotvy“. Na cestu nám znela skladba J. J. Calea Cocaine, v ktorej zase hosťa sprevádzal komplet celý Second Band. Kapela šla naplno a my sme sa ponáhľali ku kamarátkinmu autu. Odviezla ma ním na stanicu a v pohode som stihla vlak domov. Štvrtok bol teda správne modrý a ja som dúfala, že cez víkend nebudem modrá od zimy. To by bolo tak na pieseň Cold Day In Hell. Samozrejme, s hudbou sú aj výčiny počasia znesiteľnejšie.
Ružena Šípková
Marec 2018
