Vo štvrtok 16. novembra 2017 sa uskutočnil v trnavskej Music a Café ďalší hudobný večer zo série Modrých štvrtkov v réžii Trnavskej hudobnej spoločnosti, o. z. a trnavskej bluesovej kapely Second Band. Tento raz ich pozvanie prijal naozaj výnimočný hosť – blues-rockový gitarista, spevák, skladateľ a showman Gwyn Ashton. Tento hudobník sa narodil vo Walese, no vyrastal v Austrálii. Je obľúbeným umelcom v oblasti blues v Čechách i na Slovensku a aj v celosvetovom meradle patrí medzi oceňovaných interpretov. Projekt Modrý štvrtok (Blue Thursday) podporil Participatívny rozpočet Mesta Trnava, hudobný klub Music a Café, Halada – advokátska kancelária, Webhouse, Rádio Bunker, Rádio Devín, Mestská televízia Trnava, média Trnavsko a Trnava Dnes ako aj portály Domesta.sk, Trnavalive.sk, Trnavskyhlas.sk, Slovakblues.sk a Bluesmusic.sk.
V ten deň som mala pestrý program, ale Modrý štvrtok som si nenechala ujsť. Cestou autobusom z Bratislavy do Trnavy som si užila menšie dopravné zápchy, veď na druhý deň nasledoval sviatok, a potom víkend. Nebolo to však také strašné, ako som sa obávala. Keď som prišla do Music a Café klubu, zostávalo ešte dosť času do začiatku programu. V klube však bolo rušno, prichádzali ďalší a ďalší poslucháči, medzi ktorými bolo veľa mladých ľudí. Tiež prišli reportéri a robili rozhovory s účinkujúcimi. Znela aj hudba – v Music a Café púšťali ako „podmaz“ jazzovo-šansónové skladby francúzskej speváčky a skladateľky piesní Zaz. Bola to fajn hudba, no ja som už bola duševne naladená na blues, a tak na mňa pôsobila trochu zvláštne.
Na úvod Modrého štvrtka všetkých prítomných privítal Peter Stojka z Trnavskej hudobnej spoločnosti, o. z. a pre tých, ktorí prišli na Modrý štvrtok po prvýkrát, vysvetlil, že tieto podujatia sa konajú raz mesačne ako podpora hudobného žánru blues a každoročného festivalu Blues Moods. Ako povedal, videá z Modrých štvrtkov si možno pozrieť aj na YouTube. Tiež poďakoval Participatívnemu rozpočtu Mesta Trnava i ostatným sponzorom, partnerom a nadšencom. Zdôraznil, že tento Modrý štvrtok je výnimočný tým, že Second Band má po prvýkrát v histórii tohto projektu zahraničného hosťa.
Pre menší technický problém sa trochu posunul začiatok podujatia. O 20:20 hod. sa začalo prvé kolo – „Otvárak“, ktorý ako vždy patril Second Bandu. Zdá sa mi, akoby s každým ďalším hosťom rástla chuť tejto kapely hrať. Vzduch v Music a Café klube sa opäť rozvlnil hudbou v štýle East coast blues a hudobníci i poslucháči si muziku evidentne užívali. Kapela hrala v tradičnej zostave: Juraj Parízek – spev, gitara; Peter Stojka – ústne harmoniky; Marek „Polo“ Polonec – basová gitara a Denis Čapkovič – bicie. V niektorých refrénoch Jurajovi Parízekovi pomáhali so sprievodnými vokálmi harmonikár a basgitarista. Juraj Parízek a Peter Stojka veselo sólovali a okrem nich som sa občas s radosťou sústredila aj na hru bicích a basovej gitary. Zvuk bicích ma povzbudzuje, zvuk basovej gitary ma upokojuje, takže som sa dostala do vzácnej rovnováhy. Okrem bluesových štandardov vo vlastnej úprave zahral Second Band aj vlastné skladby: Betty a It´s Gonna Be All Right Juraja Parízeka a My Friday, ktorú napísal gitarista spolu s Petrom Stojkom. V skladbe Betty hral Juraj Parízek aj technikou slide a skladba It´s Gonna Be All Right, ako povedal Peter Stojka, mala na tomto Modrom štvrtku premiéru. Počet ľudí v klube sa medzitým ešte zväčšil. Zdalo sa, že hlavne mladšie ročníky sú hladné po blues-rocku.
Nasledovala prestávka na prestavbu pódia pred vystúpením Gwyna Ashtona. V jej rámci sa uskutočnila i tradičná súťaž o ústnu harmoniku. Víťazom sa stal poslucháč menom Pali, ktorý na harmonike celkom pekne zahral melódiu. V prítmí Music a Café sa znova ozývali piesne Zaz a do toho spev niektorých mladých návštevníkov podujatia, ktorí zrejme niečo oslavovali. Rozhodne to však nebolo na bluesovú nôtu. Bola som už dosť nedočkavá, čo predvedie hosť Modrého štvrtka. Pozorovala som rozličné gitary, ktoré si pripravil na pódiu. Tešila som sa, že bola medzi nimi i rezofonická gitara. Vpredu trónil basový bubon a pri zvukovej skúške som zistila, že Gwyn Ashton ho spoľahlivo ovláda nohou popri hre na gitaru. Jeho vystúpenie sa napokon začalo o 21:25 hod. poriadne energicky i melodicky. V mnohých skladbách sa Gwyn Ashton predstavil ako one-man band: spieval, hral na basový bubon, na ústnu harmoniku a, samozrejme, na rôzne gitary, často technikou slide a s pomocou elektroniky. Hlas mal silný a pôsobivý, ako sa na blues-rockera patrí. Medzi skladbami komunikoval s publikom v angličtine. Počas koncertu zazneli viaceré skladby z najnovšieho albumu Gwyna Ashtona – Solo Elektro. Hudba na ňom sa dá charakterizovať ako psychedelický stoner-blues-rock. Boli to napríklad skladby She Won´t Tell Me či I Guess That´s What They Call Love. Vypočuli sme si však i skladbu The Road Is My Religion z albumu Prohibition (2006). Dve pokojnejšie skladby zahral Gwyn Ashton na havajskej lap slide gitare, jednou z nich bola Moravian Rhapsody. Poslucháči jeho hráčske a spevácke umenie oceňovali a keď ich pobádal k tlieskaniu do rytmu, mnohí sa dali nahovoriť.
Čakala som na chvíľu, keď hosť večera začne hrať na rezofonickej (National steel) gitare, ktorá pôsobila na mňa starodávnym dojmom. Napokon na nej zahral až tri skladby a ako sám povedal, načreli sme aj do oblasti country blues, pri čom ho sprevádzal Peter Stojka na ústnej harmonike. Posledná z týchto skladieb bola veľmi temperamentná a k slovu prišiel i basový bubon. Plynula pieseň za piesňou a mala som chuť navrhnúť Gwynovi Ashtonovi, aby si dal svoju hudbu patentovať ako antidepresívum. S mojím vedomím a podvedomím ladila veľmi dobre a zdalo sa, že to platilo pre mnoho ľudí v Music a Café klube. Peter Stojka si zahral s Gwynom Ashtonom ešte v dvoch skladbách. Prvou bola Please Allow Me, ktorá sa tiež nachádza na albume Solo Elektro a je poctou Williemu Dixonovi. V druhej skladbe sa pridal k obom hudobníkom aj bubeník Denis Čapkovič, ktorý vzadu na pódiu začal hrať paličkami na bubon. Poslucháči sa nechali strhnúť a tlieskali do rytmu. Na konci piesne boli všetci traja hudobníci odmenení veľkým potleskom a publikum si vytlieskalo aj prídavok: skladbu Dawn Of Tomorrow, ktorú hosť zahral a zaspieval sám. Začala sa pokojne a mierne, no Gwyn Ashton čoskoro poriadne pridal na dynamike. Z publika sa ozývalo pochvalné pískanie a potlesk do rytmu. V takejto výbornej atmosfére sa skončil Modrý štvrtok s výnimočným hudobným hosťom a mnoho ľudí sa nahrnulo ku stolu, kde Gwyn Ashton predával svoje cédečká.
Bolo už takmer 23:00 hod., a tak som sa ponáhľala na stanicu a dúfala som, že sa vmestím do autobusu. Úplne mi vypadlo z hlavy, že na druhý deň bude sviatok a v autobuse bude asi veľa ľudí. Našťastie, všetko dopadlo dobre a bez problémov som sa dostala domov. Pán Boh má iste rád blues. Tiež má určite rád hudobníkov, napríklad Gwyna Ashtona, keď mu dal dar tak uchvacujúco čarovať s gitarami. A Stvoriteľ má zrejme rád i mňa. Veď mi dáva toľko šťastia a pekných zážitkov.
Ružena Šípková
November 2017
