Nebohý Bob Brozman vravel: „Hrám z pasie, úplne zadarmo, platia ma len za čas strávený cestovaním na koncerty.“ A musím povedať, že je to celkom výstižné, lebo muzikanti strávia oveľa viac času cestovaním na vystúpenia ako samotným hraním. Aj my sme spolu s Ľubošom Beňom najazdili v posledný májový víkend pekných pár stovák kilometrov. Začali sme relatívne krátkou cestou do Žiaru nad Hronom, kde sme v piatok večer hrali v kaviarni U Shakespeara. Bolo fajn, stretli sme tam príjemných ľudí, vrátane klávesáka Maťa Vida z kapely B. & the Money Makers, ktorí boli naladení na bluesovej vlne. V pamäti mi utkvelo aj to, že v susedstve bola nielen policajná stanica ale aj krčma s názvom Obušok a cestou zo Žiaru sme míňali aj reštauráciu s názvom Suchá kôrka.
V sobotu ráno sme sa vydali na cestu, ktorá bola už podstatne dlhšia. Diaľnica z Budapešti krížom cez celé Maďarsko do Debrecína a potom cez Rumunsko až do Srbska, kde je tiež diaľnica spájajúca sever s juhom. Všetko krajiny, ktoré podobne ako my patrili kedysi do tzv. socialistického tábora, no na rozdiel od nás si tie diaľnice postavili. Našim cieľom bolo mesto Vršac neďaleko Belehradu. Pasové kontroly na hraniciach a azbuka nám pripomenuli staré časy. Po nekonečných kilometroch nudnej roviny sa na obzore vynoril zrazu malý vŕšok, na ktorého upätí sa rozkladalo mestečko s názvom Vršac, teda po našom Vŕšok. Asi 40 tisícové mesto bolo dejiskom medzinárodného hudobného festivalu Jazztronic.
Bol to už jeho 11. ročník. Trval 4 dni (28.-31.5.), počas ktorých jednotlivé koncerty boli rozdelené do Moto klubu „Gedeon Alpha“ a do priestorov veľkého kulturáku, z ktorého sa nakoniec vykľulo Národné divadlo s názvom Narodno pozorište Sterija. A práve tam sme si užili pekné vystúpenie Big Bendu Radio Televizije Srbije i výborný koncert známej bluesovej kapely Blue Family, ktorú sme poznali z jej predchádzajúcich návštev Slovenska. Pravda, bola to už úplne iná kapela, akú sme si pamätali z festivalu Sitno Blues na Počúvadle či zo Skalice. Zostal z nej už len basgitarista Milan Jarakovič. Ten sa obklopil novými hudobníkmi a spolu s nimi veľmi citlivo a dynamicky sprevádzal výbornú mladú speváčku Katarinu Arsenovovú, ku ktorej sa pripojil aj hosťujúci čierny spevák Dean Bowman z USA. Bowman je síce známy predovšetkým ako jazzový spevák, spolupracoval a nahrával s takými jazzovými esami ako Gary Lucas, John Scofield, Charlie Hunter, Lester Bowie či Elliott Sharp, no bolo vidieť, že je mu blízka aj bluesová a gospelová tradícia. Skladby ako Mess Around, Buzz Me, Baby What You Want Me To Do alebo Kansas City doslova zdvihli nadšených fanúšikov zo stoličiek.
Priznám sa, že som mal malú dušičku, keď sme po nich nastúpili na pódium. Ale nakoniec všetko dobre dopadlo, publiku sme sa asi páčili, lebo nakoniec sme museli pridávať a namiesto hodiny sme hrali skoro dve. Keďže sme účinkovali len v sobotu, veľa ďalších hostí festivalu sme nevideli. Nestretli sme ani banskobystrickú formáciu Jazz Therapie Fűr Music z Banskej Bystrice. Zato som sa zoznámil s Jovanom Illičom, spevákom a excelentným harmonikárom bluesrockovej skupiny Raw Hide z Belehradu, ktorá síce hrala na festivale o deň skôr, no prostredníctvom jej nového CD Don´t Count My Days nám vyhrávala v aute počas dlhej cesty domov.
Bonzo Radványi
Jún 2015
