V poslednej dobe prichádzajú samé zlé a smutné správy. 9. mája umrel priekopník rock and rollu Little Richard, o deň neskôr soulová a r&b speváčka Betty Wright, 12. mája v Hamburgu zasa nemecká fotografka Astrid Kirchherrová, známa svojim prepojením na skupinu The Beatles, 14. mája mexický gitarista Jorge Santana, mladší brat Carlosa Santanu a presne v polovici mesiaca, 15. mája, vo veku 75 rokov umrel Phil May, spevák a spoluzakladateľ britskej skupiny The Pretty Things.
Skupina The Pretty Things v zložení dve gitary, basa, bicie a spevák, ktorý hral aj na ústnu harmoniku, sa objavila v 60. rokoch na vlne rozmachu rhythm and bluesu a v tých časoch sme ju považovali za tvrdšiu kapelu ako boli The Rolling Stones. Mali dlhšie vlasy, povesť neovládateľných divochov s provokatívnym vystupovaním a aj ich hudba bola podstatne drsnejšia. Mimochodom s The Rolling Stones mali spoločné aj to, že sólový gitarista, bradatý Dick Taylor hrával predtým na basgitare s Mick Jaggerom a Keith Richardsom v skupine Little Boy Blue and the Blue Boys.
Prvé dve LP platne The Pretty Things, eponymná prvotina a Get The Picture?, ktoré vyšli v marci respektíve v decembri 1965, obsahovali okrem vlastných skladieb aj verzie prebratých piesní amerických bluesmenov ako boli Jimmy Reed, Slim Harpo alebo Bo Diddley, podľa ktorého skladby Pretty Thing sa aj nazvali. Hudba skupiny mala celkom slušný hitový potenciál a The Pretty Things bodovali v britskej singlovej hitparáde skladbami Rosalyn, Honey I Need, Don´t Bring Me Down, Midnight To Six Man či Come See Me.
V USA sa síce nepresadili ale zato boli neobyčajne populárni v Nemecku, Holandsku a dokonca v Austrálii. Veľký ohlas mali aj za železnou oponou. So skupinou The Breakers sme hrávali viacero skladieb od nich a pamätníci si celkom určite spomenú ako sme boli očarení zvukom The Pretty Things, v ktorom dosť dominovala basgitara, typická nabústrovaná gitara Dicka Taylora a samozrejme výrazný a na prvé počutie poznateľný expresívny hlas Phila Maya. V niektorých skladbách, podobne ako na raných nahrávkach skupín The Who a The Kinks, hosťoval na platniach neuvádzaný štúdiový klavirista Nicky Hopkins.
Skupina The Pretty Things sa neskôr venovala aj psychedelickému rocku a hard rocku, ale na svoje bluesové korene nikdy nezabudla. Svedčia o tom nielen skladby ako Blue Serge Blues, Blues For Robert Johnson či verzia Feel Like Goin´ Home od Muddy Watersa na ich neskorších albumoch, ale i zaujímavé spojenie Phila Maya a Dicka Taylora s Jim McCartym, bývalým bubeníkom skupiny The Yardbirds v Pretty Things / Yardbird Blues Bande, s ktorým nahrali v Chicagu začiatkom deväťdesiatych rokov 2 albumy – The Chicago Blues Tapes a Wine, Women, Whiskey s celým radom bluesových štandardov ako Spoonful, You Can´t Judge A Book, Can´t Hold On, Ain´t Got You, Down In The Bottom atď.
Obsadenie The Pretty Things bolo veľmi nestále a v priebehu rokov prišlo k množstvu zmien, no Dick Taylor a Phil May, ktorý bol aj autorom textov a spoluautorom väčšiny vlastných skladieb, ťahali spolu kapelu prakticky od jej založenia v roku 1963 skoro až do dnešných dní. V roku 2013 the Pretty Things oslávili svoje 50. výročie na ich 50th Anniversary Tour koncertami po Veľkej Británii a celej Európe. O dva roky neskôr vyšiel ich posledný, v celkovom poradí 13. štúdiový album s názvom The Sweet Pretty Things (na konte majú aj 13 live albumov a 32 kompilácií) a v roku 2018 ohlásili rozlúčkové „farewell tour“.
Teraz veľmi ľutujem, že som sa roku 2015 nedostal na koncert The Pretty Things, keď hrali na festivale Valašský špalíček na Morave. Už ich nikdy neuvidím. Smrťou Phila Maya, ktorý podľahol po páde z bicykla a následnej operácii bedra zdravotným komplikáciám, sa uzavrela kapitola ďalšej hudobnej legendy. Veď z pôvodného zloženia The Pretty Things zostal nažive už len 77-ročný gitarista Dick Taylor a ďalšia existencia skupiny bez jej originálneho frontmana je priam nepredstaviteľná.
Bonzo Radványi
18/05/2020
