V rámci hudobných podujatí „In Castle“ sa 5. júla 2019 uskutočnil v Zámockom parku a v Amfiteátri v Seredi koncert britskej hardrockovej kapely Whitesnake. Jeho organizátormi boli Agentúra KVAS a Dom kultúry Sereď. Americké a európske „Flesh & Blood“ turné kapely Whitesnake pri príležitosti vydania jej rovnomenného 13. štúdiového albumu malo len jedinú zastávku na Slovensku.
Našla som v sebe dosť odvahy a elánu vybrať sa na open-air hardrockový koncert a vidieť hudobnú legendu „of flesh and blood“ („z mäsa a kostí“), čiže naživo. Právom som bola zvedavá. Kapela Whitesnake vznikla v roku 1978, takže má približne toľko rokov ako ja, čo je na hudobnú formáciu pekný vek. Aj vďaka hudbe si uvedomujem, ako rýchlo plynie čas a vďaka času s úľavou zisťujem, že je veľa hudby, ktorá v srdciach fanúšikov nestarne. Na Sviatok svätého Cyrila a Metoda som teda vyrazila užívať si rockový sviatok. Cestou do „Amfiku“ som pozorovala veľké množstvo áut v uliciach a tiež veľa fanúšikov, prevažne v čiernych tričkách s logom Whitesnake alebo iných rockových kapiel. Pred „Amfikom“ parkovali autá z rôznych okresov Slovenska, ale aj zo zahraničia, napríklad z Čiech, Poľska, Rakúska či Nemecka.
Pred bránou seredského Amfiteátra panovala nervozita, pretože vpúšťanie ľudí do areálu postupovalo dosť pomaly. Vyše hodiny som stála v tlačenici medzi rockermi a rockerkami a ďakovala som Bohu, že netrpím strachom z davov. Často niekto utrúsil ironickú poznámku a podchvíľou sa ozývali pokriky a pískanie. No napokon sme sa dočkali. Vo vnútri som zistila, že začiatok koncertu sa posunul. Do areálu stále prúdili davy ľudí. Taký preplnený „Amfik“ som tuším ešte nikdy nevidela. Tisíce ľudí rôzneho veku. Niektorí nedočkaví fanúšikovia hulákali, tlieskali a pískali, hŕba ľudí sa tlačila aj priamo pred pódiom, ktoré bolo v ten večer ladené vo vzore a farbách hadej kože.
Koncert sa napokon začal o hodinu neskôr, o 21.00 hod. Na pódium priam vtrhla kapela Whitesnake v zostave: David Coverdale – sólový spev, Reb Beach – gitary, sprievodné vokály, Michael Devin – basová gitara, sprievodné vokály, Tommy Aldridge – bicie, Joel Hoekstra – gitary, sprievodné vokály a Michele Luppi – klávesy, sprievodné vokály. Hlučná hudba, ktorá sa začala bubnovaním, divoké svetelné efekty a hlasný krik obecenstva pôsobili doslova explozívne. Keď David Coverdale skríkol: „Are you ready?“, publikum stálo s rukami nad hlavou. Prvou pesničkou bola vypaľovačka Bad Boys. „Amfikom“ sa ozýval potlesk do rytmu a spevák kričal: „Are you ready to rock? Are you ready to roll?“ Na koncerte zneli skôr staršie skladby kapely Whitesnake, ako boli aj Slide It In a Love Ain´t No Stranger. Hudba priam hrmela a po skončení skladieb zase hrmel potlesk publika.
Bol stále ešte horúci letný večer, pomaly sa stmievalo. Všade okolo mňa sa vlnili čierne masy ľudí. Biely had v čiernom Amfiteátri … Opäť som mala príležitosť zanadávať si, že som nenarástla ani na 160 centimetrov: cez tých dlháňov, ktorí stáli predo mnou, som miestami ledva videla na pódium. Skladieb z nového albumu Flesh & Blood sme sa tiež dočkali. Boli to všetko temperamentné piesne pumpujúce do žíl energiu. V skladbe Hey You (You Make Me Rock) spevák povzbudzoval obecenstvo, aby spievalo refrén a ono sa do toho naozaj s vervou pustilo.
Po pesničke Trouble Is Your Middle Name odišiel David Coverdale z pódia a obaja gitaristi, ktorí sa spolu s ním autorsky podieľali na skladbách na novom albume Flesh & Blood, dostali rozsiahly priestor na predvedenie svojho sólového hráčskeho umenia. Odmenou im boli prívaly potlesku. Skladba Shut Up & Kiss Me priniesla dlhé strhujúce sólo Tommyho Aldridgea: zahral na bicích nielen paličkami, ale aj holými rukami. Zdalo sa mi, že v jeho hre počujem biť srdce Bieleho hada.
Členovia kapely boli ustavične v pohybe, hlavne frontman. Behal a skákal po pódiu, roztlieskaval, mieril ukazovákom do publika a „cvičil“ s vysokým stojanom na mikrofón, tak ako som ho videla aj na videách z koncertov. A spieval z plných pľúc. Nie nadarmo mal vzadu na košeli nápis, nabádajúci urobiť poriadny rámus. Gitaristi a basgitarista tiež predvádzali rôzne pózy a „tance“ so svojimi hudobnými nástrojmi. Publikum dobre poznalo staršie pesničky kapely Whitesnake ako Slow An´ Easy či Ain´t No Love In The Heart Of The City. V druhej z nich gitaristi usilovne roztlieskavali a zopár fanúšikov výborne spievalo refrén. Búrlivý potlesk hovoril za všetko. Pred baladou Is This Love spevák povedal, ako to má vo zvyku, že je to pieseň pre nás. Okrem hardrockovej nakladačky sme si teda užili aj trochu slaďákovej atmosféry. Vedľa mňa sa objímal a bozkával zaľúbený párik, a určite nebol jediný.
Nechýbali ani hity Give Me All Your Love, Here I Go Again a Still Of The Night. Jedným slovom: hrmavica. Obecenstvo sa hýbalo do rytmu a tlieskalo. O mohutný záver sa Biely had postaral skladbou Burn. Nasledoval veľký potlesk obecenstva postojačky a klaňačka kapely. Bolo približne 22.20 hod. Všetkých nás asi mrzelo, že nezaznel žiadny prídavok, no i tak to bol parádny koncert. Neľutujem, že som sa naň vybrala, i keď moje oblečenie zrejme bilo do očí. V ružovom tričku a v kvietkovaných nohaviciach som však v pohode prežila hudobné objatie Bieleho hada i tlačenicu v Amfiteátri a pred ním. Moja domáca úloha je kúpiť si nejaké čierne tričko, aby som nabudúce lepšie zapadla.
Text: Ružena Šípková
Foto: Seredskenovinky.sk
07/2019
