Vo štvrtok 20. júla 2017 som mala nanič deň. Popoludní som sa ponáhľala z Bratislavy do Trnavy na koncert Tria Petry Börnerovej a na stretnutie s kamarátkou. Dopadlo to však tak, že autobus, ktorým som cestovala, sa dostal do dopravnej zápchy na diaľnici D1. Pre hromadnú haváriu pri Triblavine išiel náš autobus do Trnavy od 16:00 hod. do 20:00 hod., pretože aj cesty, na ktoré bola doprava odkláňaná, boli plné áut. Z mojich plánov v Trnave nebolo nič. Mrzelo ma to, ale povedala som si, že sa budem sústrediť na ďalšie koncerty.
Na utorok 25. júla 2017 o 19:00 hod. bol naplánovaný ďalší bluesový koncert v rámci projektu Leto na korze, a to vystúpenie domácej, trnavskej kapely Second Band. Spočiatku sa zdalo, že počasie je voči mojim novinárskym aktivitám zaujaté: na pondelok i na utorok meteorológovia hlásili dážď. Tajne som dúfala, že v pondelok ten najväčší nečas prehrmí a naozaj sa tak stalo. Konal sa aj poriadny lejak. V utorok slnko občas svietilo, občas zaliezalo za mraky, fúkal dosť silný vietor, ale už nezapršalo. A tak moje cesty viedli do Trnavy.
Keď som prišla pred trnavskú radnicu, nad mestom vykúkal veľký kus modrej oblohy orámovaný sivastými oblakmi. Slnko svietilo, no na korze bol už tieň. Zato sa činil vietor, veru som si obliekla aj sako, v tričku mi bolo chladno. Hudobníci si pripravovali hudobné nástroje a ostatnú aparatúru. Na pódium občas vyliezli aj deti, ktorých na korze v ten deň bolo neúrekom. Neviem, či boli s hudobníkmi v príbuzenskom vzťahu, alebo sa len tak vydali na prieskum. Keď už boli pred pódiom poukladané sedacie vaky, šla som si sadnúť. Vedľa mňa bolo voľné miesto, ktoré zrejme priťahovalo jedného malého chlapca, lebo občas pribehol a tak prudko sa na to voľné miesto zvalil, až ma myklo. Ale veď aj deti sa potrebujú vyblázniť. Len som sa vždy zasmiala a deň išiel ďalej.
Pred radnicou sa zišlo mnoho obecenstva, veď hrala trnavská kapela. Alebo, že by toľko poslucháčov privial vietor? Na začiatku koncertu všetkých srdečne privítal frontman Second Bandu Peter Stojka. Povedal, že zahrajú zopár pesničiek, ktoré sa hrávajú nielen na východnom pobreží Spojených štátov amerických, ale už aj hocikde v Európe, napríklad aj v Trnave.
Second Band vystúpil v zostave: Juraj Parízek – spev, gitara; Peter Stojka – ústne harmoniky; Jaroslav Rakay – kontrabas a Denis Čapkovič – bicie. Juraj Parízek hral na akustickej gitare a išlo mu to výborne, tak ako aj na elektrickej gitare počas Modrých štvrtkov v Music a Café. Iba sa mi zdalo, že na korze bolo v porovnaní s hudobnými nástrojmi trochu slabšie počuť spev, hoci Juraj Parízek svoje blues naozaj prežíval a spieval, ako vládal. Jaroslav Rakay tentoraz tvrdil muziku na elektrickom kontrabase. Spolu s Denisom Čapkovičom tvorili perfektnú rytmiku. Mám pocit, že mladý bubeník sa v hraní stále zlepšuje. Peter Stojka predvádzal ako vždy parádne harmonikové sóla, pri ktorých sa aj poprechádzal po pódiu. Hudobníkom to spolu ladilo a tiež zazneli pekné sóla. Publikum ocenilo dobrú hudbu a spokojne tlieskalo.
Znova som si pripomenula viaceré skladby, ktoré už dobre poznám, ale dajú sa počúvať znova a znova, ako Same Old Blues, It´s All Over Now či I Want To Be Loved, ktorá sa začala peknou hrou bicích. Pieseň I´m A King Bee zložil Slim Harpo a okrem neho ju nahrali mnohí, nielen bluesoví interpreti, napríklad Muddy Waters, The Rolling Stones, The Grateful Dead, The Doors. Skladba New Orleans je zase známa v podaní The Blues Brothers či Nitty Gritty Dirt Bandu a pesničku Trouble In Mind poznám v podaní Lightnin´ Hopkinsa. Všetky tieto skladby sme si vypočuli na koncerte Second Bandu v Trnave. Crossroads od Roberta Johnsona ponúkol Second Band v rýchlej, dynamickej verzii a pieseň Blow Wind Blow veľmi dobre pristala k počasiu, ktoré v ten deň vládlo na trnavskom korze.
Okrem prevzatých skladieb zazneli i dve vlastné skladby kapely Second Band: Big Foot Boy a My Friday. Dočkala som sa aj svojej obľúbenej Got My Mojo Working so zaujímavým úvodom harmoniky a bicích a s poriadne rýchlym gitarovým sólom Juraja Parízka. Peter Stojka sa po nej rozlúčil s poslucháčmi a poďakoval sa nielen im, ale i spoluhráčom a Mestskému úradu v Trnave, ktorý ich pozval vystupovať v rámci projektu Leto na korze. Blížila sa ôsma hodina a koncert sa pomaly končil, no i tak Second Band zahral ešte dve skladby: People Get Ready od Curtisa Mayfielda, s peknou melódiou hranou na gitare a rýchlu Mystery Train. Akoby vietor celý koncert urýchlil (možno pomáhal fúkať do harmoník, ktovie), o 20:00 hod. bol koniec. A veru, už sa aj dosť schladilo.
Pomaly som sa vybrala na vlak. Doznieval vo mne vietor a hudba východného pobrežia.
Ružena Šípková
Júl 2017
