Tohtoročné, v celkovom poradí už 64. udeľovanie výročných cien Grammy malo byť pôvodne už koncom januára, ale zo známych príčin sa posunulo na neskorší termín. Slávnostná ceremónia udeľovania týchto najprestížnejších hudobných cien na svete sa preto uskutočnila až v prvú aprílovú nedeľu v Las Vegas. K najúspešnejším účastníkom patrila známa americká rocková skupina Foo Fighters, ktorá získala až tri ceny. Bohužiaľ pocit zo zaslúženého úspechu skalila nedávna tragická smrť ich bubeníka a naplánované živé vystúpenie Foo Fighters nahradilo video venované pamiatke Taylora Hawkinsa.
Okrem posunu termínu a vynútenej zmene programu prišlo aj k ďalším menším zmenám pravidiel – niektoré kategórie boli premenované, iné zasa pridané a ich celkový počet stúpol na 86. No dve kategórie venované bluesovej hudbe ostali bezo zmien. V oboch dominovali bluesmeni z Mississippi. V kategórii Najlepší album súčasného bluesu (Best Contemporary Blues Album) zvíťazil a cenu v podobe malého zlatého gramofóniku si odniesol mladý, ešte len 22 – ročný gitarista a spevák Christone „Kingfish“ Ingram z Clarksdale. Grammy získal za minuloročný album s názvom “662“. V kategórii Najlepší album tradičného bluesu (Best Traditional Blues Album) triumfoval zasa známy predstaviteľ hill country bluesu, spevák, gitarista a bubeník Cedric Burnside, rodák z Memphisu, ktorý sa môže pochváliť výborným novým albumom „I Be Trying“.
My sa zasa môžeme pochváliť, že tohto čerstvého držiteľa ceny Grammy sme stretli pred 10 rokmi aj na Slovensku. Zažili sme koncert jeho Cedric Burnside Projectu v Skalici na festivale Hudba v meste 2012, na ktorom okrem neho hral aj anglický gitarista a spevák Danny Bryant so svojim Red Eyed Bandom, česká southern rocková kapela The Cell a my dvaja s Ľubošom Beňom ako duo Beňa & Radványi. A takéto boli moje vtedajšie dojmy:
Cedric Burnside, vnuk legendárneho mississipského bluesmana R. L. Burnsidea, dokázal starú známu pravdu, že jablko nepadá ďaleko od stromu. Podobne ako jeho dedo, aj on hral country hill blues, ale ako! Na pódiu sa objavil iba vo dvojici s gitaristom Trentonom Ayersom. Človek by si pomyslel, čo už môže zahrať bubeník s gitaristom? Ale ten kto nezažil ich koncert, nevie si ani predstaviť, aká to bola paráda. Cedric Burnside nebúchal, ale skutočne hral. Hral neobyčajne razantne, presne, dynamicky a s obrovským odpichom. Nenadarmo ho americká Blues Foundation vyhlásila roku 2010 za bubeníka roka. A k tomu výborne spieval. Jeho spoluhráč, elektrický gitarista Trenton Ayers, s farmárskym klobúkom na hlave a s nemiznúcim úsmevom na tvári kombinoval akordy s výraznými basovými linkami a s občasnými rýchloprstými, až rockovými sólami. Hrali väčšinou vlastné skladby, niečo od R. L. Burnsidea a začul som tam aj odpichovú verziu starého chicagského štandardu Killing Floor od Howlin´ Wolfa. Z oboch mladých Afroameričanov, ktorí poriadne narušili tak často tradovanú predstavu o tom, že poriadny blues môže hrať iba starý, bezzubý a chromý černoch pred smrťou, išla neobyčajná energia a pohoda a obecenstvo ich vystúpenie ocenilo dlhotrvajúcim potleskom.
Na druhý deň, v sobotu 4. augusta sa všetci účinkujúci presunuli zo Skalice do Čiech na open air festival Golden Crown Bluesfest. Uskutočnil sa vonku pri vysokohorskej chate na Kleti, neďaleko Českých Budejovíc. Bol to skutočne pôsobivý zážitok. Večernú oblohu osvecovali blesky vzdialenej búrky a z pódia postaveného na skale v nadmorskej výške 1100 metrov znela burácajúca hudba. Ja som si veľmi pochvaľoval, lebo aj napriek tým istým účinkujúcim ako v Skalici, ich koncerty neboli ako cez kopirák. Američania v závere svojho vystúpenia vyprovokovali anglického gitaristu Dannyho Bryanta k spoločnému jam session na pódiu a po oficiálnom skončení festivalu sa na chate úplne spontánne rozbehlo akustické džemovanie, na ktorom sa Cedric objavil s akustickou gitarou. Mali sme výdrž a staré bluesové štandardy zneli až do neskorej noci, či skorého rána. A my Ľuboš Beňa a Bonzo Radványi sa dnes môžeme pochváliť, že sme nielen hrali na rovnakom pódiu ako nositeľ ceny Grammy, ale sme si s ním aj zadžemovali.
Bonzo Radványi
08/04/2022
