Festival Valašský špalíček vo Valašskom Meziříčí patrí k najstarším a najväčším letným hudobným festivalom v Čechách. Jeho 36. ročník ponúkol návštevníkom 3 dni (21.- 23.6.) plné dobrej hudby a aj napriek nie celkom vydarenému počasiu si udržal všetky tri svoje základné prívlastky – medzinárodný, multižánrový a samozrejme výborný. Samozrejmosťou bolo aj profi ozvučenie, tip-top organizácia a v neposlednom rade bohatá ponuka občerstvenia. Hralo sa na štyroch pódiách, dvoch veľkých vonku na nádvoriach Zámku Žerotínú, ďalej v pivničnom M-klube a vo veľkej sále na poschodí. Jedinou chybičkou krásy bolo to, že vystúpenia sa v niektorých chvíľach časovo prekrývali. Ale tak to už na festivaloch takýchto rozmerov chodí. Fanúšikovia bluesovej hudby si vo Valmeze prišli na svoje.
Celé piatkové popoludnie v M-klube bolo venované bluesu. Hoci sa štartovalo už o 15. hodine, o publikum nebola núdza. Bol som tam ja v dvojitej úlohe. Najprv som sa postaral o začiatok dobre prijatým akustickým sólovým setom a potom som pokračoval v úlohe moderátora.
Hneď po mne nasledovalo akustické vystúpenie známeho českého folkového pesničkára a multiinštrumentalistu Vladimíra Mertu (spev, gitara, ústna harmonika, saxofón). Napriek tomu, že kvôli zasádrovanej nohe nakráčal na pódium s pomocou barlí, na jeho výkone to neubralo a s pomocou dvoch spoluhráčov (klávesy a perkusie) vytvoril veľmi príjemnú komornú atmosféru.
Mladý elektrický gitarista a spevák Krissy Matthews z Veľkej Británie bol ohlásený ako sólista, ale nakoniec si zo sebou priviedol poľského basgitaristu Lukasza Gorczycu, ktorý hrá v jeho kapele a na pódiu to začalo iskriť. Spoločne ponúkli v duchu dravého britského oldschool bluesrocku niekoľko bluesových štandardov, vrátane Further On Down The Road, nejaké vlastné veci a rýchloprstý Matthews, ktorý mi tak trochu pripomínal nebohého Alvina Leeho z TYA, ukončil vystúpenie prídavkom v podobe peknej verzie známej skladby Foxy Lady od Jimi Henrixa.
Na Petra Lipu sme museli chvíľu čakať. No nie kvôli jeho nedochvíľnosti, ale preto, že na hore na veľkom pódiu krstil novú vinylovú platňu Jožovi Barinovi, ktorý tam práve hral so svojou kapelou. Obecenstvo trpezlivo čakalo a keď sa Peter Lipa konečne objavil ešte so zvukovým závanom Barinovho Šťastia za chrbtom, privítalo ho ováciami. Náš najznámejší jazzman a bluesman nesklamal a so sprievodom Petra Lipu mladšieho za klavírom odpálil koncert pôsobivou verziou skladby Lonely Avenue. Nasledovala zmes jeho slovenských hitov popretkávaná starými klasikami ako Georgia On My Mind či Hallelujah I Love Her So a hodinka bola preč. Zaslúžený potlesk, standing ovation a nadšené publikum mu ešte spoločne zaspievalo Happy Birthday k jeho nedávnemu životnému jubileu.
Po krátkej prestávke sa na pódiu objavilo akustické bluesové duo Fekete Jenö & Horváth Misi z Maďarska. Dlhovlasý spevák a akustický gitarista nám spolu s vynikajúcim hráčom na ústnu harmoniku naservíroval celý rad známych countrybluesových a folkových skladieb ako San Francisco Bay Blues, Pallet On Your Floor, Down By The Riverside, My Babe atď. Dobre sa to počúvalo a dobre sa mi to počúva aj z ich nového CD, ktoré mi venovali.
Aj záver bluesového večera v M-klube mal medzinárodnú pečať. Postaral sa o to Demian Band s charizmatickým spevákom, gitaristom a showmanom Demianom Dominguezom z Argentíny a jeho dvomi spoluhráčmi zo Španielska. Klasické power trio ponúklo energický a dynamický bluesrock a boogie. Rýchly a technicky veľmi zdatný gitarista striedal elektrickú gitaru s rezofonickou, na ktorú zahral veľmi peknú inštrumentálnu verziu Imagine Johna Lennona i slávnu skladbu You Got To Move ako prídavok. Dalo by sa povedať, že tu nešlo ani o to, čo hrali, veď zazneli samé známe veci ako Rolling and Tumbling, Baby Please Don´t Go či Mojo Working, ale ako ich zahrali. A to bolo famózne. Nielen pre mňa to bol vrchol večera. No musím sa priznať, že keď hrali na druhý deň vonku na veľkom pódiu, už sa mi tak nepáčili. Darmo, v klube to bolo oveľa lepšie.
Hudobná ponuka Špalíčku ako multižánrového festivalu bola samozrejme oveľa pestrejšia. Na iných pódiách vystúpili Plastic People of the Universe s filharmonickým orchestrom, Olympic, Pavol Hammel & Unplugged Band, Jaroslav Hutka, Zuzka Homolová, Vevet Underground Revival Band, Luboš Pospíšil & 5P, Pavel Sedláček & Cadillac Band, Moscow Beatballs z Ruska a mnohí ďalší. No okrem nich na festivale vystúpil celý rad poľských kapiel ako Oldbreakout, Cheap Tobacco, Los Agentos či Makar & Children Of The Korn, ktoré boli prevážne zamerané na blues. A keď k tomu prirátame aj Krissy Matthewsa, ktorý zahral v piatok na hlavnom pódiu aj s kompletným Bandom, Deadbeatz Blues Bopper Orchestra z Rakúska, náš Slovak Blues Project s hosťujúcim spevákom Jerry Löfflerom a Jaroslavom Vraštilom a na hammond organe a slávnu britskú skupinu Mungo Jerry, dá sa pokojne povedať, že tohtoročný Valašský špalíček bol v znamení bluesovej hudby.
Text: Bonzo Radványi
Foto: Jindřich Oplt
Jún 2018
