V sobotu 17. marca 2018 sa v Dome kultúry Lúky v bratislavskej Petržalke uskutočnil už XXVI. ročník najvýznamnejšieho a žánrovo najstaršieho festivalu bluesovej hudby na Slovensku – Livin´ Blues 2018. Hlavným partnerom podujatia bol a z verejných zdrojov festival podporil Fond na podporu umenia.
Hneď, ako som našla na internete plagát tohto podujatia, zatúžila som naň ísť. Podarilo sa mi dohodnúť si nocľah u kamarátky a nič mi nebránilo vybrať sa za novým hudobným dobrodružstvom. Predpoveď počasia hrozila nízkymi teplotami a keď som 17. marca prišla autobusom do Bratislavy, pršalo. U kamarátky ma pri dverách privítal kocúr, čierny ako noc. Povedala som si, že mi hádam prinesie šťastie (pravda, nesmiem mu zaspievať „I got a black cat bone“, aby sa neurazil). Do Domu kultúry Lúky som dorazila v pohode, len stále lialo. Spomenula som si, že minulý rok bol počas Livin´ Blues strašný vietor. Utešovala som sa, že teraz pre zmenu padá modrý dážď.
Na Dom kultúry Lúky som bola zvedavá, lebo minulý rok prešiel prvou etapou rekonštrukcie. Obzrela som si jeho vynovenú fasádu, nové okná a dvere. Vo vstupných priestoroch som si všimla napríklad nové stropy a svietidlá. Budova skutočne opeknela. Ostali staré dobré vitrínky na stenách, v ktorých boli tentoraz fotky z predošlých piatich ročníkov Livin´ Blues. Nafotila ich Zorka Lišková zo Slovenskej bluesovej spoločnosti a boli krásne, jej fotografické umenie naozaj obdivujem. Na ruku som dostala ružový papierový „náramok“ a ešte som si chvíľu počkala na začiatok festivalu. Aby som to nemala až také jednoduché, prítomné bolo aj pokušenie: Pavel Sojka, tajomník Slovenskej bluesovej spoločnosti, predával rôzne bluesové cédečká (nielen v ten večer vystupujúcich interpretov) a tiež knihu Fedora Freša Sideman.
Festival Livin´ Blues 2018 sa začal krátko po 17.30 hod. a večerom nás sprevádzal moderátor Peter Bonzo Radványi. Ako povedal, znova sme vstúpili do bluesovej vody, čaká nás šesť hudobných formácií a niekoľko hodín dobrej hudby. Vonku sa naďalej liala z neba bluesová voda a na scénu prišla prvá, dá sa povedať, že rodinná, kapela: Petra Börnerová Trio. Tvoria ho: Petra Börnerová – akordeón, spev, Tomáš Bobrovniczký – akustická a rezofonická gitara, spev a ich syn Tomáš Bobrovniczký junior (8 rokov) – bicie. Zostavu doplnil vzácny hosť – basgitarista Fedor Frešo. Svoj koncert venovali všetkým slušným ľuďom na Slovensku aj v Čechách. Kapela priniesla do sály folk-bluesovú hudbu, ktorá na mňa pôsobila pohodovo, ale rozhodne nie jednotvárne. Páči sa mi farba hlasu Petry Börnerovej. Okrem toho sa vie do spevu i oprieť, ako sa patrí. V niektorých skladbách jej spieval sprievodný vokál Tomáš Bobrovniczký.
Zladení boli aj oblečením: obaja mali na sebe tričká s menom speváka, gitaristu a skladateľa Johnnyho Casha. Väčšina pesničiek, ktoré predviedli na festivale, bola prevzatá a v angličtine (Walk On – Brownie McGhee & Sonny Terry, Everything I Need – Keb´ Mo´, Hound Dog – Elvis Presley, No Expectations – The Rolling Stones…), ale zazneli aj skladby v češtine (Cožpak se vám to nelíbí, Lednový blues). Rytmika tvrdila muziku spojením životných skúseností a detskej hravosti. V skladbách No Expectations a Driving Wheel ma zaujala hra Tomáša Bobrovniczkého na celokovovej rezofonickej gitare. Poriadny rachot a navyše zvukomalebný. V skladbe Lednový blues zazneli sóla basovej gitary i bicích, ktoré festivalové obecenstvo odmenilo veľkým potleskom. Prvá kapela bez pochyby zaujala. Peter Bonzo Radványi po jej vystúpení skonštatoval, že blues je nadčasová záležitosť: veď medzi basgitaristom a bubeníkom bol vekový rozdiel neuveriteľných 63 rokov. Potom moderátor priniesol na pódium vianočný stromček a sľúbil, že dnes ešte dostaneme veľa hudobných darčekov. A tak sa aj stalo.
Druhou účinkujúcou hudobnou formáciou bola jedna z najstarších bluesových kapiel na Slovensku, ktorá na budúci rok oslávi 25. výročie svojej existencie: The Blues Mother-In-Law (Bluesová svokra). V repertoári má vlastné skladby i bluesové a rockové štandardy vo vlastných aranžmánoch. Od 1. januára 2018 je zostava tejto hudobnej formácie nasledovná: Vlado Machala – líder, spev, gitara, Tóno Šidlík – spev, bicie, Richard Gajlík – spev, basová gitara a Richard Sarkozi – gitara. Hneď počas prvej skladby Come On došlo k úsmevnej príhode, keď na pódium zo zákulisia na chvíľku vybehol malý biely psík. Okamžite sa však musel vrátiť, kam patril. Kapela to váľala s blues-rockovou dravosťou, staronová rytmika mala drajv.
Veľa priestoru dostávali noví členovia – Richard Gajlík a Richard Sarkozi. Zazneli prevzaté skladby, z toho jedna so slovenským textom (Láska je blues). Obaja gitaristi nešetrili peknými sólami a v skladbe Cold Day In Hell mi znela basová gitara Richarda Gajlíka priam funkovo. Skladba The Sky Is Crying vystihovala počasie vonku. Čo sa týka spevu, zaspievali si vlastne všetci členovia kapely. V Stormy Monday Blues Richard Sarkozi k sólu na gitaru pridal aj vokál, aký som si predtým vedela predstaviť skôr v jazze ako v blues-rocku, no musím uznať, že to znie dobre a zaujímavo. A zrejme sa to páčilo aj ostatným poslucháčom, pretože ho ohodnotili veľkým potleskom. Peter Bonzo Radványi na konci ich vystúpenia poznamenal, že takúto svokru by prijal. Veď The Blues Mother-In-Law v roku 1998 ako prvá kapela na slovenskej bluesovej scéne nahrala live CD, za čo získala výročnú cenu Slovenskej bluesovej spoločnosti a bola vyhlásená za Bluesovú skupinu roka.
Pódium festivalu Livin´ Blues 2018 ovládlo ďalšie hudobné zoskupenie: Zuzana Suchánková Band. Zuzana Suchánková spieva, hrá na gitare a na ústnych harmonikách a tvorí i vlastné pesničky. Okrem blues je jej srdcovou záležitosťou aj soul, gospel, folk či jazz. Jej band na festivale spolu s ňou tvorili: Jozef Hladný – basová gitara a Frédéric Miskiewicz – perkusie. Speváčka s úsmevom oznámila, že jej spoluhráči si dali názov Fine Boosters. Celý Zuzana Suchánková band vystúpil v špeciálnych tričkách, ktorými dával najavo, že je tiež za slušné Slovensko. Počas svojho vystúpenia ponúkol prevažne skladby v angličtine, no zaznela aj slovenčina (v pesničkách Venuša a Mohli sme byť rozprávkový pár). Zvuk ústnych harmoník pesničky obohatil, dodal im folk-bluesovú živelnosť. Hlas Zuzany Suchánkovej podľa mňa obsahuje nežnosť i energiu v správnom pomere.
Už keď spievala prvú pieseň – spirituál Joshua Fit The Battle Of Jericho, uvedomila som si, že v jej hlase stále počujem niečo jazzové. Zuzana Suchánková mala na Livin´ Blues 2018 dobrých a vnímavých spoluhráčov, ktorí ju spoľahlivo sprevádzali, a v hľadisku sedeli dobrí a vnímaví poslucháči, ktorí tlieskali ich dynamickej a príjemnej hudbe. Repertoár kapely bol pestrý: vypočuli sme si napríklad pesničku Turn Me On od Norah Jones, ale aj The Thrill Is Gone od B. B. Kinga, v ktorej zaznel dialóg gitary a perkusií odmenený potleskom, či Old Love od Erica Claptona ozdobenú poriadnym sólom na ústnej harmonike, po ktorej publikum tiež odušu tlieskalo. Poslucháči sa potešili skladbe Got My Mojo Working. Počas nej si zatlieskali a zaspievali spolu so Zuzanou Suchánkovou a znovu si vypočuli rozhovor gitary a perkusií. Peter Bonzo Radványi o Zuzane Suchánkovej prezradil, že trikrát získala titul Najobľúbenejšia bluesová speváčka na Slovensku a tiež je držiteľkou ocenenia Bluesman roka 2010, ktoré by, pravda, bolo v tomto prípade vhodné premenovať na Blueswoman.
Livin´ Blues 2018 pokračoval vystúpeniami hudobníkov z medzinárodnej scény. Na pódiu sme privítali Ryan Donohue Trio v zostave: Ryan Donohue – elektrická gitara, spev, Juraj Schweigert – ústne harmoniky a Juraj Raši – bicie. Ryan Donohue pochádza z New Jersey, žije v New Orleans a hráva okrem blues napríklad aj jazz, gospel či country. Slovenský harmonikár Juraj Schweigert sa v roku 2017 zúčastnil World Harmonica Festivalu (Svetového festivalu ústnej harmoniky) v nemeckom Trossingene, domovskom meste firmy Hohner. V konkurencii harmonikárov z celého sveta súťažil v kategóriách pre diatonickú harmoniku: Blues/Rock/Country/Folk a Jazz/Melody. V prvej kategórii sa umiestnil na druhom mieste a v druhej na piatom, čo je vynikajúci výsledok. Ryan Donohue trio prinieslo rezkú a priamočiaru hudbu. Všetci hudobníci boli nenútení, sebaistí a prirodzení. Frontman okrem nadšeného hrania a spievania občas stručne komunikoval s publikom vo svojej rodnej reči.
Koncertu nechýbala pohoda ani dynamika. Juraj Raši bubnoval rázne a oduševnene a harmoniky Juraja Schweigerta priam spievali, trilkovali a nôtili v krásnych sólach. Počas skladby I Got Loaded Ryan Donohue a Juraj Schweigert takmer tancovali na pódiu. Tak mi aspoň ich pohyby v rytme hudby pripadali. Skladba Sweet Lotus Blossom bola spočiatku pomalá, no ku koncu poriadne vygradovaná, na čo obecenstvo reagovalo veľkým potleskom. Na začiatku skladby Let Me Go Home Whiskey prišlo aj tlieskanie do rytmu. Pesnička She´s My Morning Coffee bola veselá a temperamentná. V skladbe Sinner Man Juraj Schweigert zase exceloval. Posledná skladba vystúpenia bola rýchla a rytmická a výborné sólo zahral Juraj Raši. Peter Bonzo Radványi hudbu tria zhodnotil, že v nej bolo niečo z Louisiany i z New Orleans.
Ako ďalších účinkujúcich moderátor privítal amerického basgitaristu a speváka Fernanda Saundersa a jeho českú kapelu (Fernando Saunders striedavo žije v USA a v Ostrave). Na Livin´ Blues 2018 s ním hrali: Jiří Balcařík – gitara, Jiří Zabystrzan – klávesy, Michal Žáček – altový a sopránový saxofón a flauta a Libor Orel – bicie. Keďže české mená sú pre Američana ťažšie vysloviteľné, Fernando Saunders svojich spoluhráčov poprosil, aby sa predstavili sami. Fernando Saunders, jeden z headlinerov tohtoročného festivalu Livin´ Blues, je aj autor piesní a producent. Dlhé roky bol basgitaristom Lou Reeda, ale hrával napríklad aj s Jeffom Beckom, s Jimmym Pageom či s Ericom Claptonom. Je doma v mnohých hudobných štýloch, ako je jazz, rock, pop, funk či r & b. Preto nebola ani jeho hudba jednoznačne zaraditeľná. Mala som však pocit, že v nej cítim bluesové spodné prúdy. Jeho hlas bol jemný, tvárny, lyrický a príjemný. Ako prvá zaznela skladba Jesus, ktorej autorom je Lou Reed. Fernando Saunders sa často prihováral obecenstvu po anglicky a hovoril napríklad informácie k jednotlivým pesničkám.
V pomalej skladbe I Will Break Your Fall spievali sprievodné vokály gitarista a klávesista. Zaznelo aj parádne sólo gitary a sopránového saxofónu. Nasledoval veľký potlesk a pochvalné pískanie. V rytmickej piesni Plant A Seed (It Will Blossom) obecenstvo tlieskalo do rytmu a Michal Žáček hral na altovom saxofóne. Záver bol silný a energický. Hlasná groovujúca skladba The Signal (Up In The Sky) priniesla pekné sóla klávesov, gitary, sopránového saxofónu, bicích i basovej gitary. Sprievodný vokál spieval gitarista. V skladbe Feel Like Crying (Wept Tears) Fernando Saunders vymenil basovú gitaru za gitaru a ku koncu si v refréne aj poriadne zakričal. Michal Žáček hral na flaute. Pieseň Lover mala veľkolepý záver, potvrdilo sa, že kapela je výborne zohraná. Peter Bonzo Radványi vyhlásil, že nezáleží na tom, či to bolo alebo nebolo blues. Bola to hudba s veľkým H a muzika s veľkým M. Ako prídavok sme si vytlieskali skladbu Happiness. Moderátor zdôraznil, že hlavným motorom festivalu Livin´ Blues je Adrián Pullmann, ktorý je jeho hlavným organizátorom a dramaturgom.
Potom moderátor ohlásil ďalšiu headlinerku – americkú speváčku Dorrey Lin Lyles, ktorú sprevádzala slovensko-maďarská kapela Johnnie Shepperd Band. Lídrom kapely bol gitarista Johnnie Shepperd (Janči Pásztor). Mená ostatných spoluhráčov som na koncerte nezachytila, a tak sa musím spoliehať na mená, ktoré boli uvedené v informáciách o Livin´ Blues 2018 na internete: Attila Herr – basová gitara, Péter Vadász – bicie a Gábor Gyöngyösi – klávesy. Peter Bonzo Radványi uviedol Dorrey Lin Lyles ako „tú, čo má obrovský hlas“ a vôbec nepreháňal. Táto mohutná dáma spievala s takou silou, že vo veľkej sále by sa triasli okná, keby tam nejaké boli. Jej hlas na mňa pôsobil až hypnoticky, mal krásnu farbu. Na festivale Johnnie Shepperd band a Dorrey Lin Lyles predviedli skladby, ktoré sa nachádzajú na ich CD Getaway.
Vyšlo začiatkom decembra 2017 a obsahuje deväť vlastných skladieb a jeden cover. Zistila som, že je to nádherne groovujúca hudba, skvele vygradovaná, vyrastajúca z blues, funku i soulu. Mala značnú hlasitosť i grády. Zneli pôsobivé sóla gitary a klávesov, napríklad v pomalej piesni You Are My Sunshine, po ktorej obecenstvo pochvalne pokrikovalo a tlieskalo. Veľký úspech mal aj cover My Imagination. Ďalšími vlastnými skladbami Johnnie Shepperd bandu a Dorrey Lin Lyles boli Home´s Where You Love a Joke´s On You. Speváčka udržiavala slovný kontakt s publikom, v jednej skladbe sme si s ňou aj zatlieskali do rytmu a zaspievali. Veľmi mi to nešlo, ale čo už… Na konci vystúpenia si Peter Bonzo Radványi symbolicky kľakol pred Dorrey Lin Lyles, a potom si obecenstvo vytlieskalo až dva prídavky. V poslednej piesni Sexy Baby obecenstvo tlieskalo do rytmu, miestami niekto aj tancoval pri svojom sedadle. Prišlo aj sólo bicích, odmenené veľkým potleskom. Po oboch prídavkoch nasledovalo standing ovation. Naozaj strhujúci záver festivalu Livin´ Blues 2018!
Okolo 23.15 hod. sa podujatie skončilo s čakala ma dobrodružná cesta nočným autobusom ku kamarátke. Šťastlivo som prišla do cieľa, dokonca sa aj obloha umúdrila a prestalo pršať. Ale hoci som mala už čoskoro k dispozícii pohodlnú posteľ vo vykúrenej izbe, ešte dlho som nemohla zaspať. Mala som veľa hudobných zážitkov a ešte mi doznievali v mysli. Naozaj pekné „vianočné“ darčeky. Napokon, v posledných rokoch skoro počas každých Vianoc prší. Tak prečo by nemohli byť aj marcové Vianoce s modrým bluesovým dažďom?
Ružena Šípková
Marec 2018
