Medzinárodný festival Hudba v Meste, je skalický hudobný fenomén, ktorý má už 16 ročnú tradíciu a skutočne stojí za to. Jeho zakladateľom a hlavným organizátorom je známy bluesman Ľuboš Beňa, ktorý napriek intenzívnemu koncertovaniu po svete, nezabúda ani na rodnú Skalicu a v spolupráci s mestom neustále „dodáva“ nové hudobné impulzy. Vďaka nemu Skalica zažila v uplynulých rokoch množstvo jedinečných koncertov. Ale nebudem tu zbytočne vypisovať mená hosťujúcich umelcov z celého sveta, ktorých zoznam by zaplnil niekoľko strán. Rozhodujúca nie je štatistika ale návštevnosť. A za tie roky sa organizátori festivalu na nedostatok publika nemohli sťažovať, či to už bolo vo Františkánskej záhrade, Kultúrnom dome, Orlovni alebo teraz v Srdiečku. Vždy plný dom. Aj teraz, ako to vidieť na fotografiách, skalické Srdiečko po oba dni (10. a 11.11.2017) doslova praskalo vo švíkoch.
Prvý piatkový festivalový večer bol v znamení životného jubilea Ľuboša Beňu. Gratulanti sa striedali nielen na pódiu ale aj v zákulisí, znelo množstvo vinšov, prípitkov, spievalo sa Happy Birthday, „fičalo“ fotografovanie s oslávencom, nechýbala ani obrovská torta v podobe kanister gitary atď. Samozrejme, nezabudlo sa ani na živú muziku. Dianie na pódiu odštartoval víťaz Slovakian Blues Challenge 2017, výborná kapela Kiero Grande z Veľkého Kýru.
Potom sa na veľké potešenie publika objavil na pódiu sám oslávenec so Slovak Blues Projectom a s množstvom svojich bývalých i terajších spoluhráčov.
Nasledovalo pekné vystúpenie moravsko-slovenskej formácie Velká svačina a o záver piatkového večera sa postarali znova chlapci z Kiero Grande.
To ale ešte nebolo všetko, lebo po nádhernom piatku nasledovala sobota s magickým dátumom 11.11., keď Ľuboš Beňa dal nielen sebe ale aj natrieskanému Srdiečku ďalší narodeninový darček v podobe koncertu vynikajúceho Nick Schnebelen Bandu z USA a famózneho francúzskeho rock a billy tria Hot Chickens.
Reportaž Bonza Radványiho doplňuje Ady Kelemen, leader skupiny Kiero Grande:
Do Srdiečka sme na druhý sobotňajší festivalový deň Hudba v Meste 2017 sme s partiou prišli už okolo šiestej v nádeji, že si uchmatneme nejaké lepšie miesto pred pódiom, no darmo, všetko bolo rezervované. Netrvalo však dlho, kým sa Srdiečko naplnilo človečinou. Dobrá nálada z piatku ostala zrejme zakódovaná v hlavách divákov, a akoby ten večer ani neskončil, pokračoval ďalej. Prvou kapelou bol Nick Schnebelen Band z Kansasu a poviem vám, bola to „Amerika“! Je to klišé, ale povedzme si na rovinu, v bluese to bez neho asi ani nejde. No je pravdou, ak poviem, že dávno, ak vôbec, som nevidel tak intenzívnu bluesovú kapelu. A hrali blues, nie nejaké moderné odnože. Gitara – kábel – kombo vykúrené do skreslenia. Toľko stačilo aby bolo ulahodené i tým najväčším hudobným fajnšmekrom. Nick ponúkol dokonalú audiovizuálnu šou, ktorá dvíhala ľudí zo stoličiek. Je jedným z tých gitaristov, ktorí môžu sólovať aj 15 minút a nenudíte sa pri tom.
A keby vám bolo málo, tak vás ten charizmatický chlapík s mohutným chrapľákom prekvapí hrou za krkom ležiac na podlahe alebo skákajúc po múrikoch a stoličkách reštaurácie. Nie, nebolo to prehnané, bolo to spontánne a energické vygradovanie danej situácie. Samozrejme to celé by nešlo bez podpory namakanej rytmickej sekcie v podaní skvelého Cliffa Moorea na basovej gitare a bubeníka Adama Hagermana hrajúceho „open hand“ (keď na praváckej sade hráte ľavou rukou hi-hat a pravou rytmičák. Poznámka pre zvedavcov). To práve oni vytvorili magický groove, na ktorom sa mohol Nick odviazať. Proste eufória, čo vám poviem! Vrelo odporúčam ich koncert. Nehovoriac o tom, akí sú to milí chlapi. Mal som tú česť si s nimi dlhšie pokecať v zákulisí, Nickovi som chvíľu robil osobného prekladateľa a s Cliffom som si veľmi dobre podebatil o hudbe a obaja sme boli prekvapení, koľko spoločnej muziky počúvame. On hrával aj s Buddy Guyom, ktorý je pre mňa tiež legendou bluesovej scény.
Po prestávke som už nevedel čo čakať, či sa tá atmosféra dá ešte stupňovať. Nasledovala francúzska kapela Hot Chickens hrajúca rockabilly. Saká, lesklé košele, vlasy „nastrelené“ pomádou, kontrabas a minimum aparatúry. Nič však nechýbalo a rozhodne nie elektrizujúci náboj a sexepíl speváka a basistu zároveň nesúceho meno Loison Hervé. Od prvej chvíle vás strhol do sveta rockenrollu päťdesiatych rokov. Showmanstvo na vysokej úrovni. Šediny na hlavách tejto trojice boli len ilúziou. Akrobacie s kontrabasom i s mikrofónovým stojanom, ba nebol problém ani keď v zápale hry basou rozhodil činely bubeníka Selliera Thierryho, proste sa šlo ďalej a keď pri Nickovi ľudia neostávali na stoličkách, tak pri Hot Chickens ľudia niekedy neostávali už ani na nohách.
Spravil som si pár nahrávok a vedzte, že bolo úplne bežné, keď ľudia kričali a pískali vo vytŕžení. Gitarista Gillet Christophe s iskrou v očiach ako tínedžerský lámač ženských sŕdc mal energie na rozdávanie a rovnako ako pán Schnebelen, dokázal sólovať neprestajne vo vysokej intenzite niekoľko minút a ľudia stále nemali dosť. Bol to jeden z tých koncertov, keď som mal na tvári takmer v kuse obrovský úsmev. Odohrali dva sety, medzi ktorými sme sa stihli s Gilletom a Sellierom aj trocha porozprávať a čo-to popiť. Môj prvý kontakt s festivalom Hudba v Meste hodnotím na fantastickú. Ľuboš Beňa to má zvládnuté skvele a musím podotknúť, že takisto ako na Slovakian Blues Challenge, ľudia, ktorí prišli do Srdiečka boli úžasní a dobre naladení. Spoznal som kopec pozitívnych ľudí, čo ma teší. Najbližšie si to určite nenechajte ujsť!
Text: Bonzo Radványi a Ady Kelemen
Foto: Ľuboš Beňa a Miro Minďáš
