Bluesová scéna si v septembri pripomína 100. výročie narodenia dvoch legendárnych amerických bluesmanov – Jimmy Reeda a B. B. Kinga. Obaja pochádzali zo štátu Mississippi, kde prišli na svet v roku 1925. Jimmy Reed 6. septembra a o 10 dní mladší Riley B, King, známejší ako B. B. King, 16. septembra. Obaja sú považovaní za klasikov žánru.
Spevák, gitarista a hráč na ústnu harmoniku Jimmy Reed patril na prelome konca 50. a začiatku 60. rokov ku komerčne najúspešnejším bluesovým umelcom. Za svoju obrovskú popularitu vďačil najmä vlastným skladbám. Ich jednoduchý a priamočiary štýl, úderné texty a hypnotický rytmus, na ktorý sa dalo dobre tancovať, mali u poslucháčov taký úspech, že Reedove skladby figurovali nielen na popredných priečkach Rhythm and Bluesového rebríčka časopisu Billboard ale 11 z nich sa dostalo aj do popovej hitparády. Tento rekord neprekonal ani B. B. King, ktorý sa považuje za najúspešnejšieho bluesmana všetkých čias.
Ale ostaňme pri Jimmy Reedovi, ktorý zomrel pomerne mladý 29. augusta 1976, len osem dní pred svojimi 51. narodeninami. Vďaka skladbám ako Baby What You Want Me To Do, Ain´t That Lovin´ You Baby, You Don’t Have to Go, Honest I Do, Bright Lights Big City, Big Boss Man, Shame Shame Shame atď., ktoré medzičasom prešli do kategórie bluesových štandardov, uviedli ho v roku 1980 posmrtne do Bluesovej siene slávy. V roku 1991 k tomu pribudlo aj ďalšie prestížne ocenenie, uvedenie do Rock and Roll Hall of Fame, čo nebolo až takým prekvapením, keď si uvedomíme, že jeho skladby s obľubou hrali na koncertoch a nahrávali nielen bluesmani ale aj rock and rolloví interpreti, vrátane Elvisa Presleyho, Jerry Lee Lewisa alebo Wandy Jackson. Jimmy Reed sa síce dostal do Európy len prostredníctvom platní, no aj tak sa stal vzorom pre mnohé britské skupiny, ktoré v 60. rokoch s obľubou hrávali jeho piesne a napodobovali jeho štýl hry na ústnu harmoniku.
K nim patrili najmä The Rolling Stones, ktorí vo svojich začiatkoch hrali celý rad jeho skladieb. Nezabudli na neho ani neskôr a na ich bluesovom albume „Blue & Lonesome“ z roku 2016 môžeme počuť Reedovu skladbu Littke Raín. Ďalším veľkým holdom americkému bluesmanovi bol album „On The Jimmy Reed Highway“ s 12 verziami jeho skladieb, ktoré roku 2007 spoločne nahrali Omar Kent Dykes a Jimmy Vaughan. A o tom, že na velikánov takéhoto formátu sa nezabúda, svedčí aj skladba Goodbye Jimmy Reed, ktorá sa objavila v roku 2020 na albume Boba Dylana „Rough and Rowdy Way“s. Okrem toho, o rok neskôr vzdal špeciálnu poctu Jimmy Reedovi aj gitarista The Rolling Stones Ronnie Wood koncertnou nahrávkou s názvom „Mr. Luck – A Tribute to Jimmy Reed: Live at the Royal Albert Hall“.
B. B. King pochádzal síce podobne ako Jimmy Reed z Mississippi a svoju kariéru odštartoval takisto v 50. rokoch, no ich cesty boli rozdielne. Pokiaľ Reed sa presadil najmä vďaka svojmu skladateľskému talentu a svojej schopnosti spievať a súčasne hrať na gitare a na ústnej harmonike, B. B. King, ktorý bol takisto komplexným umelcom – spieval, hral na gitare a zložil takisto celý rad skvelých vlastných skladieb. Pravda, väčšina tých najslávnejších a najúspešnejších, ktoré sa spájajú s jeho menom, ako sú napr. The Thrill Is Gone, How Blue Can You Get, Three O´Clock Blues čí Rock Me Baby, pochádzala z pera iných autorov. No B. B. King vtisol na ne svoju nezmazateľnú pečať do takej miery, že neodmysliteľne patria k nemu. Bol výborným a výrazným spevákom, ale najviac sa oceňuje to, že vytvoril originálny a mnohými napodobovaný štýl hry na elektrickej gitare.
K jeho veľkým obdivovateľom patrí aj o generáciu mladší slávny britský gitarista Eric Clapton, s ktorým spoločne nahral roku 2000 výborný album „Riding With The King“, odmenený cenou Grammy. King nahrával aj s mnohými inými umelcami, dokonca aj s takými, čo nepatrili k bluesovej scéne. Veľmi zaujímavá a úspešná bola spolupráca s írskou skupinou U2. Vďaka nej vznikla v historickom Sun Studio v Memphise spoločná nahrávka piesne When Love Comes To Town, ktorú pre Kinga zložil Bono so svojimi spoluhráčmi. Nahrávka mala veľký úspech. Vyšla nielen na albume „Rattle and Hum“ od U2, ale aj na singli a dokonca v roku 1989 trónila na vrchole írskej hitparády. Pravda, to bola tak trochu rarita v Kingovej dlhoročnej kariére, počas ktorej nahral množstvo singlov a viac ako 70 štúdiových a koncertných albumov. Získal za ne celý rad ocenení, vrátane 15 cien Grammy. Roku 1980 ho uviedli do Blues Hall of Fame, v roku 1987 aj do Rock n rollovej siene slávy a v roku 2014 aj do National Rhythm & Blues Hall of Fame. Na rozdiel od Jimmy Reeda B. B. King sa dožil kmeťovského veku. Zomrel pred desiatimi rokmi 14. mája 2015. Od osláv okrúhlej deväťdesiatky ho delili len 4 mesiace.
Odpoveď na otázku, či sa títo dvaja velikáni niekedy stretli, nepoznám. Je to síce možné, no nikde som sa o tom nedočítal. Ale o ich aspoň symbolickom stretnutí svedčí verzia slávneho hitu Jimmy Reeda Big Boss Man, ktorú B. B. King nahral v roku 1985 na svoj album „Six Silver Strings“. Ja som dodnes vďačný osudu, že som mal možnosť stretnúť sa s ním osobne v apríli 1998 pred jeho pamätným koncertom v bratislavskom PKO, ktorý mi dodnes pripomína CD „Deuces Wild“ s Kingovým podpisom. Blues je nadčasová hudba, preto nezaškodí, ak si pri príležitosti storočnice oboch bluesmanov znovu trochu oprášime ich nahrávky. Nepochybujem o tom, že hudba týchto klasikov dodnes nezostarla a aj napriek historickej patine je ešte stále čerstvá a najmä dobrá.
Keep bluesing
Bonzo Radványi
11/09/2025
