Rok 2018 sa pre mňa začal zhurta, pričom emócie neboli vždy len pozitívne. No, vravela som si, aj toto je blues. Bluesovej hudby bolo pomenej. Netrpezlivo som čakala, kedy zase bude príležitosť vyraziť na koncert. Napokon mnohé veci, ktorých som sa obávala, dopadli dobre a dočkala som sa aj poriadnej dávky hudby.
V sobotu 3. februára 2018 sa v Synagóga Café v Trnave uskutočnil koncert legendárnej trnavskej blues-rockovej kapely The Blues Mother-In-Law (Bluesovej svokry), ktorá začala hrať v novej zostave. Pozvala ma naň kamarátka. Na novú zostavu svojej obľúbenej kapely som bola skutočne zvedavá. V deň koncertu som prišla do Trnavy radšej skôr a prešla som sa po meste. Počas prechádzky som neodolala a pribudli mi dva časopisy. Keďže doma sa topíme v mojich papieroch, zaprisahávala som sa, že ich rýchlo prečítam a zbavím sa ich. Zišli sa mi hneď o chvíľu, pretože som ešte pár minút musela počkať pred Synagóga Café, kým personál začal púšťať návštevníkov koncertu dovnútra. Kaviarňou znela hudba, hudobníci sa pripravovali na vystúpenie. A tak som hneď videla novú zostavu The Blues Mother-In-Law. Všetci členovia kapely boli slávnostne oblečení: k džínsom si obliekli biele košele, tmavé saká a kravaty. Zaujali ma trblietavé čierne topánky basgitaristu. Tento koncert bol naozaj špeciálny. Jeden zo zakladajúcich členov kapely, bubeník a spevák Tóno Šidlík, mi prezradil, že je to vlastne premiéra The Blues Mother-In-Law v novej zostave.
Zatiaľ čo som čakala na príchod kamarátky, priestory Synagóga Café sa pekne zaplnili. Stretla som mnoho priateľov a známych. To je okrem hudby ďalšia príjemná stránka koncertov. Mnohí Trnavčania si vystúpenie hudobnej legendy nenechali ujsť.
Koncert sa začal krátko po 19.00 hod. Obecenstvu sa prihovoril Tóno Šidlík. Zaspomínal si, ako v roku 1967 začínal v kapele The Breadwinners. Ako poznamenal, odvtedy o 50 rokov omladol, ale ako jediný z tejto kapely stále hrá. Koncert v Synagóga Café bol totiž aj spomienkový: Bluesová svokra ho venovala nedávnemu 50. výročiu založenia spomínanej trnavskej bigbítovej kapely The Breadwinners (1967 – 2017), jej bývalým členom a zakladateľom – basgitaristovi Ferovi Keszlerovi a spevákovi Vladovi Bielkovi – a jej ďalším dvom bývalým členom – gitaristom Petrovi Líškovi a Kamilovi Mrvovi. Žiaľ, väčšine z nich už patrila spomienka in memoriam. Okrem Tóna Šidlíka žije zo zostavy kapely The Breadwinners iba Kamil Mrva, ktorý však už nehrá a na spomienkový koncert nemohol prísť zo zdravotných dôvodov.
Obecenstvo všetkým členom The Breadwinners poriadne zatlieskalo, a tak dalo najavo, že na túto hudobnú formáciu Trnava nezabudla. Všetci zatlieskali i prítomným rodinným príslušníkom Vlada Bielka. Tóno Šidlík tiež v krátkosti porozprával o jednotlivých členoch kapely. Dozvedela som sa napríklad, že Fero Keszler veľmi obdivoval texaského gitaristu a speváka Johnnyho Wintera a rád interpretoval jeho skladby, že členovia The Breadwinners sa spoznali na trnavskom korze a že pre nich bolo dôležité aj trnavské divadlo, kam chodili dlhšiu dobu nacvičovať svoj repertoár. Mali záľubu v rock´n´rolle a v blues a prostredníctvom hudby rozdávali radosť sami sebe aj svojim poslucháčom. Inšpiráciou im boli ďalšie známe trnavské bigbítové kapely The Breakers a The Beggars.
Tóno Šidlík ešte poprosil o potlesk pre legendárneho trnavského hudobníka – kontrabasistu Štefana Piťa Orosza, ktorý tiež prišiel na spomienkový koncert ako poslucháč. Potom už prišla reč na novú zostavu The Blues Mother-In-Law: z pôvodnej zostavy ostali jej dvaja zakladajúci členovia: líder Vlado „Gary“ Machala – gitara a spev a Tóno Šidlík – bicie a spev. K nim pribudli dvaja noví členovia: Richard Gajlík – basová gitara a spev a Richard Sarkozi – gitara a spev.
Po poďakovaní vedeniu podniku Synagóga Café a tiež jeho personálu sa začal koncert s poriadnou razanciou – skladbou Come On, ktorú napísal rhythm and bluesový spevák a gitarista z New Orleans Earl King. Zaspieval ju Vlado Machala. Potom nasledovali ďalšie staré dobré skladby známe v podaní Bluesovej svokry – Mary Had A Little Lamb (spev: Vlado Machala) a Láska je blues (spev: Tóno Šidlík). Pri týchto skladbách som sa cítila dobre a mala som radosť, že táto hudobná formácia napriek zmene v obsadení má stále bluesové srdce. Tiež som sa potešila skladbe Don´t Waste My Time, ktorej autorom je Peter „Bonzo“ Radványi (kedysi člen kapely The Blues Mother-In-Law). Aj v speváckom podaní Vlada Machalu znela presvedčivo. Koncert pokračoval. V kapele sa spojila tradícia s mladistvým moderným štýlom a získala nový drajv. Bluesová svokra to poriadne rozbalila a výsledok na mňa pôsobil zaujímavo. Tóno Šidlík a Vlado „Gary“ Machala sú blues-rockeri telom i dušou a výborní hudobníci, to viem už dávno a nemení sa to. Nový gitarista Richard Sarkozi tiež hral zanietene a pomáhal si aj rôznymi „krabičkami“, gitarovými efektmi. Skladbu Route 66 (zaspievanú Tónom Šidlíkom) a aj viaceré ďalšie ozvláštnil svojím vokálom a jeho gitara mi znela mierne jazzovo. Richard Gajlík tvrdil muziku a boli to groovy ako hrom. Tiež sa predstavil ako sólový spevák, napríklad v skladbe Black Magic Woman, ktorú preslávil Santana. Blues-rocková hudba The Blues Mother-In-Law získala nové farby a ich rôzne odtiene. Skladba striedala skladbu a bola to príjemná zábava pre mňa, pre moju kamarátku i pre ostatných poslucháčov.
Veľký potlesk o tom svedčil. Počúvala som sóla oboch gitaristov a bolo mi ľúto, že som sa na gitaru nikdy nenaučila hrať. Prestávku som využila na to, že som si objednala v ten večer už druhú čiernu kávu a popri rozhovore s kamarátkou som ten životabudič stihla aj vypiť. Tiež som si podrobne obzerala priestory Synagóga Café a uvažovala som, odkiaľ by sa ešte dala urobiť dobrá fotka. Pohyb s fotoaparátom po preplnenej kaviarni je tak trochu dobrodružstvo. Po prestávke si Richard Gajlík zaspieval v piesni Little Wing a zdalo sa mi, že v jeho speve počujem posplietaných viacero hudobných žánrov. Hudobníci skladbu poriadne vygradovali a Richard Sarkozi si za svoje gitarové sólo vyslúžil potlesk publika. Potom sme šli zase za bluesom a na korzo, ako povedal Tóno Šidlík: s bluesovým štandardom The Sky Is Crying od Elmora Jamesa, ktorý zaspieval Vlado Machala. V energickej skladbe Garyho Moora Cold Day In Hell bol rytmus poriadne divoký a, samozrejme, nechýbali groovy basovej gitary ani spev bez slov Richarda Sarkoziho a jeho gitara s efektmi. Sólový spev mal na starosti zase Vlado Machala. Hodnú chvíľu všetci hudobníci tlieskali do rytmu okrem bubnujúceho Tóna Šidlíka. Ešte viac to rozprúdilo náladu v publiku. Ďalšou hudobnou explóziou bola skladba Unchain My Heart, ktorú ako prvý nahral Ray Charles. Tóno Šidlík spieval a o sprievodné vokály sa postarali basgitarista a Vlado Machala. Potom prišli ďalšie skladby, napríklad The Story Of The Blues Garyho Moora zaspievaná Vladom Machalom. On zaspieval aj poriadne temperamentnú skladbu Crossroads, a tou hudobníci zakončili toto kolo. Hoci sa malo hrať až do 23.00 hod., ja som musela „zdvihnúť kotvy“ a pobrať sa na vlak. Spoločnosť mi robila moja kamarátka, ktorá už tiež išla domov.
Na druhý deň som sa na sociálnej sieti dozvedela, že na konci koncertu si na bicích pekne zahrala i šikovná desaťročná bubeníčka Nikoleta Šurinová. Hudbu má v krvi, veď jej otec bol kedysi bubeníkom v trnavskej rockovej kapele Tirna. Je mi ľúto, že som Nikoletino hranie už nemohla vidieť a počuť. Nuž, čo sa dá robiť, niekedy nabudúce. Čo dodať ku koncertu? Premiéra dopadla na jednotku. Hudba novej zostavy The Blues Mother-In-Law bola skutočne elektrizujúca, cítila som z nej doslova vysoké napätie. Dotyky s inými hudobnými žánrami mi neprekážajú a som presvedčená, že blues a rock sú v hudbe Bluesovej svokry stále najpodstatnejšie ingrediencie. Z nich sa zrodila a stále pre ňu platí, že láska je blues i život je blues. Napokon, 17. marca 2018 Bluesová svokra vystúpi na medzinárodnom hudobnom festivale Livin´ Blues v Dome kultúry Lúky v bratislavskej Petržalke.
Ružena Šípková
Február 2018
