1. ročník minifestivalu Blues na Hrone, ktorý 27. 9. 2025 rozburácal útulný Secret Bar v centre Zvolena a roztancoval jeho osadenstvo, dopadol naozaj nad očakávania dobre. Naskytla sa možnosť vychutnať si počas príjemného sobotného večera špičkové výkony troch renomovaných hudobných umelcov či telies (a pritom za naozaj šetrné vstupné, čo v čase konsolidácie tiež poteší).
Správne nežne a jemne otvorila podujatie večne mladá Soňa Horňáková. Vysoká autorská kvalita sa u nej už tradične snúbi s podmanivým podaním, čoho výnimkou nebolo ani toto jej sólové vystúpenie. Zazneli mnohé osvedčené piesne, ktoré síce prezrádzajú skôr jazzové inšpirácie, ale dostalo sa aj na štýlové blues ozdobené ústnou harmonikou a ako prídavok pesničkárka predstavila vzácnu novinku z práve dokončovaného, už 10. albumu. Jej krása dáva tušiť, že sa máme naozaj na čo tešiť!
Bez dlhých prieťahov sa potom oprát chopilo duo Peter Bonzo Radványi & Ľuboš Beňa, ktoré tiež netreba nikomu predstavovať, a kto ich nevidel naživo v akcii, ešte v tomto živote nenačerpal všetky pozoruhodné podnety. K žánrovému zameraniu festivalu, daného už samotným názvom, mal práve ich blok najbližšie, no zmes rytmických bluesových štandardov, precítených coverov či vlastnej tvorby neznela v žiadnom prípade muzeálne akademicky. Práve naopak – spevák, sólista a showman Bonzo Radványi spolu so spoľahlivým Beňom, ktorý bez problémov zabezpečuje celú rytmickú sekciu, rozpútali takú živú smršť, akej je dvojica rezofonických gitár len schopná. Beňov originálny nástroj s telom z pomaľovaného plechového kanistra dokonca potešil okrem ucha aj oko.
Napokon prevzali štafetu domáce hviezdy ZVA 12-28 BAND, čiže bratia Červenákovci s bubeníkom Petrom Krškom, a, samozrejme, opäť nesklamali! V svojráznom pódiovom prejave frontmana Nora Červenáka ani tentoraz nechýbala univerzálna gitarová virtuozita a dokonalá zohratosť kapely po 35 rokoch existencie sa zračila v každom takte. Samozrejme, je to do istej miery vec osobného vkusu, ale fakt, že ich nespútaná tvorivosť sa neobmedzuje na puristicky tradičnú formu, by sa hádam patrilo oceniť – čo aj prítomné publikum nadšene potvrdzovalo po celé ich vystúpenie. Experimentálna hravosť a vtip piesní pritom nejdú na úkor autenticity bluesového cítenia.
Na hladkom priebehu vydareného večera mal, samozrejme, leví podiel iniciátor a organizátor festivalu, rozhlasový dídžej a pravoverný bluesový nadšenec Ernie Murín. Dobrá koncepcia programu – zloženie ako aj poradie umelcov – prezrádzali jeho starostlivú ruku. A v neposlednom rade treba vyzdvihnúť aj po celý čas ideálny zvuk. V malých klubových priestoroch nie je vždy jednoduché nazvučiť striedajúce sa kapely s rôznym nástrojovým obsadením a technickým vybavením tak, aby všetko bolo zreteľne počuť tak akurát – ani prehnane nehučalo, ani nezanikalo v ruchu barovej vravy, no v tomto prípade to bolo zvládnuté úplne hladko a bez zdržaní. Takže jedna úprimná pochvala patrí aj zvukárom.
Keď sa zhrnie všetko povedané, vyplynie z toho, že zručne rozbehnutý sympatický festivalík si rozhodne zaslúži, aby mal pokračovanie. Pokiaľ sa opäť podarí pozvať takých kvalitných účinkujúcich a udrží sa organizačná úroveň, ani druhý ročník Bluesu na Hrone sa rozhodne nebude musieť obávať o úspech. Držíme mu palce!
Text: Michal Švec
Foto: Ľubo Vojtek
03/10/2025
