Máj je v plnom prúde a pre zlepšovanie pandemickej situácie dochádza k uvoľňovaniu opatrení. Aj v kultúre sa blýska na lepšie časy, no éra online festivalov a koncertov sa ešte úplne neskončila. Hoci by som už veľmi rada išla na nejaký živý koncert, poteší aj stream. Vo štvrtok 13. mája 2021 som napríklad sledovala prenos koncertu brnianskej bluesrockovej kapely Band Of Heysek z hudobného a umeleckého klubu Vrátnice v Rožnove pod Radhoštěm.
Podujatie usporiadali T klub – kultúrna agentúra a klub Vrátnice. Prebehlo v rámci cyklu koncertov Blues & Jazz notes, ktorý v priebehu roku 2021 predstaví v klube Vrátnice hudobníkov žánrov blues a jazz. Túto sériu piatich podujatí podporilo finančnou dotáciou Ministerstvo kultúry ČR. Stream bolo možné sledovať zadarmo, ale kto chcel, mohol konanie koncertu podporiť dobrovoľným vstupným. Teraz je k dispozícii ako záznam a ešte mesiac je možné zakúpiť si dobrovoľné vstupenky. Stream som sledovala na profile klubu Vrátnice na sociálnej sieti. Začal sa o 19.00 hod. Band Of Heysek hral vo svojej tradičnej zostave: Jan Švihálek – spev, gitara, Lukáš Kytnar – bicie, sprievodné vokály a Mojmír „Bob“ Sabolovič – basová gitara, sprievodné vokály.
Ako povedal moderátor, hudobníci z Band Of Heysek nazývajú svoju hudbu „dirty blues“. Dodal, že zrejme všetci hudobníci aspoň čiastočne bluesovou hudbou prešli, no nie všetci pri nej zostali. „Heyskom“ položil otázku, prečo hrajú blues. Frontman kapely Jan Švihálek odvetil, že na to sa ich pýtajú všetci, kamkoľvek prídu. Je to podľa neho hudba, ktorá dokáže ľudí spájať a páči sa deťom a dievčatám. No je pravda, že už nie je toľko ľudí, ktorých by spájala, pretože ľudia už toľko nepočúvajú blues. Jan Švihálek vtipkoval, že koncert bude skúšobná párty ako v Británii a že našťastie prišlo zopár stoviek fanúšikov.
Počas streamu zazneli pesničky z prvého albumu kapely Band Of Heysek Shovel & Mattock, z jej druhého albumu I´m Glad I Met You, ako aj z jej najnovšieho albumu Bad Ideas (natočeného v Mississippi so vzácnym hosťom – slide gitaristom Kennym Brownom). „Heyskovia“ začali svoje vystúpenie pekne zostra: pesničkou Jazz Notes. Z ich dynamického prejavu bola evidentná radosť z hrania a zo spievania, hlavne Bob Sabolovič bol ustavične vo svižnom pohybe. „Neučesaná“ hra Lukáša Kytnara na bicích znela sviežo.
A kto si chcel užiť odviazané gitarové sóla aj s použitím efektových „krabičiek“, bol pri sledovaní tohto streamu na správnej adrese. Hudobníci pochválili obecenstvo, ktoré, žiaľ, bolo „trochu“ ďaleko, že je skvelé, a zaďakovali mu. Počas večera to ešte niekoľkokrát zopakovali. Druhú pesničku Talk About Blues Jan Švihálek uviedol slovami z nej, že kto ešte nikdy nebol úplne dole na dne, nemá hovoriť o blues. Ako poznamenal basgitarista, bolo krásne byť opäť po ôsmich mesiacoch na pódiu. Pomalú pesničku Goin´ Slow frontman kapely zhodnotil jednoznačne: pre svoj text je viac pre dôchodcov ako pre dievčatá.
Zato nasledujúca, You´re So Mad, je pre všetky dievčatá, ktoré si myslia, že ich partneri sú šialení a pre všetkých chalanov, ktorí si myslia, že ich partnerky sú šialené. Jan Švihálek v nej spieval drsným hlasom, hral energické sólo a skreslený zvuk gitary bol tiež v dobrom zmysle slova šialený. Ani rytmika sa nedala zahanbiť. Ďalšou pesničkou bola Meet Me, tiež s dlhým gitarovým sólom, pri ktorom dlhšiu dobu basová gitara i bicie mlčali. K pesničke Looking For Free Spirit frontman kapely povedal, že je o hľadaní slobodnej duše, slobodného ducha a že toto hľadanie je tiež jedným z dôvodov, prečo Band Of Heysek hrá blues. Jan Švihálek v nej striedal vysoký hlas s nižšie položeným a miestami bol ako v tranze. Po pesničke Nothing Is White žartoval, aká divoká párty je v takmer prázdnom klube Vrátnice. Tiež pridal historku, ako pred pätnástimi rokmi hrali v istej pražskej čajovni (vtedy ešte ako kapela Nuck Chorris Gang) pre jednu mačku.
Bob Sabolovič dopovedal pointu, že o pol roka tam vystupovali znova, pretože boli do čajovne opäť pozvaní. Pomalú meditatívne znejúcu pesničku Muddy Rivers s pôsobivým refrénom vystriedala Driving Those Roads Again. Pôsobivá bola aj Talkin´ To My Devil. Frontman kapely v nej hral technikou slide (s bottleneckom, ktorý naozaj vyzeral ako odrazené hrdlo fľaše) a basgitarista robil chvíľu zodvihnutými rukami gestá, akoby čaroval. Aj hra na bicích bola magická. Jan Švihálek pripomenul vzdialenému obecenstvu, že „Heyskovia“ priniesli zopár kusov z každého albumu, ktorý kapela doteraz nahrala. Posledné dve pesničky streamu boli z doteraz najnovšieho.
K prvej z nich, I´m Glad I Met You, hudobníci doložili, že názov sedí: sú radi, že nás stretli. Frontman kapely vyzval imaginárne fanúšičky, aby si prišli zatancovať na pódium. Bob Sabolovič poučil divákov, že pred záverečnou pesničkou, Get My Place, treba preladiť gitaru zo štandardného ladenia do otvoreného ladenia G. Jan Švihálek potom zase slajdoval ostošesť a zahral si aj dolu pod pódiom. Basgitarista napokon zodvihol basovú gitaru nad hlavu, prišla klaňačka a koniec streamu.
Hodinka koncertu bola výdatná a krátka, avšak aj trochu smutná „párty“. Blues nás spojilo aspoň virtuálne, no hudba (nielen) kapely Band Of Heysek si vyslovene pýta živé koncerty, interakciu medzi hudobníkmi a publikom. Keď sa to všetko v lete rozbehne, budem jednou z tých, ktorí budú šialení. Od radosti.
Ružena Šípková
21/05/2021
