Ďalším novembrovým festivalom, ktorý je za nami, je český Blues Alive. Nebol som síce priamo v Šumperku ale zúčastnil som sa jeho satelitného koncertu v bývalom fabrickom areáli Svitu v Zlíne. A hoci sa tam nepresťahoval celý festival, stálo to za to. Veď podobne ako v minulom roku, keď v Zlíne vystúpila najväčšia hviezda celého festivalu – súčasná bluesová kráľovná, US speváčka Shemekia Copelandová, návštevníkov tohtoročného satelitného koncertu potešili až dve hviezdy zo zámoria – Walter „Wolfman“ Washington a Earl Thomas. Ale poďme postupne.
Po pozývacom či zahrievacom predštarte zo slovenským duom Ľuboš Beňa a Bonzo Radványi prišla na pódium 8-členná poľská formácia Dr. Blues and the Soul Revision s tromi dychármi, mladou basgitaristkou a spevákom, gitaristom a showmanom v jednej osobe Krzysztofom Rybarczykom. Poliaci začali skladbou When Love Comes To Town, ktorú si pamätáme z albumu Rattle and Hum írskej skupiny U2 s hosťujúcim B. B. Kingom. Po nej sa už len tak sypali odpichové verzie starých známych soulových a rhythm and bluesových štandardov spojené s viac menej úspešným roztlieskavaním a rozospievavaním publika – In The Midnight Hour, New Orleans, Knock On Wood či Let The Good Times Roll.
Zlínska bluesová muzikoterapia pokračovala ďalej aj po odchode Dr. Bluesa. Na pódiu sa objavil čierny americký spevák Earl Thomas, ktorého koncert deň predtým v Bratislave som zmeškal. Bolo až neuveriteľné aká energia vychádzala z tohto charizmatického rodáka z Tennessee a vlastníka niekoľkých prestížnych cien Blues Music Awards. Málokto by mu hádal 53 rokov. Earl Thomas Bridgeman nie je len spevák s veľkým hlasom, ktorý si dovolil zaspievať do sály aj bez mikrofónu a bolo ho počuť, ale aj pánbožkom obdarený skladateľ. Jeho piesne nahrali takí velikáni ako Etta James, Shemekia Copeland, Solomon Burke, Tom Jones, Janiva Magness a mnohí ďalší. Thomasa sprevádzala výborná 6-členná kapela Royal Guard, s ktorou je momentálne na európskom turné. Tvoria ju hudobníci z Veľkej Británie. No po návrate do Spojených štátov ho čaká ďalšie turné, tentoraz s jeho americkou kapelou Blues Ambassadors.
Považuje sa za rockera a jeho veľkým vzorom bol Mick Jagger
Mal som možnosť rozprávať sa s Earl Thomasom po jeho vystúpení a medzi iným mi povrdil celkom zaujímavý fakt, ktorý niekoho možno aj prekvapí. To, že za bývalého Československa ešte niekedy v 60-tych rokoch sme sa zoznamovali s bluesovou hudbou prostredníctvom nahrávok britských skupín ako Rolling Stones, Animals, Yardbirds, Manfred Mann, Them, John Mayall´s Bluesbreakers a ďalších, je celkom pochopiteľné. No ani v USA bluesovej hudbe ruže veľmi nekvitli. Blues bol v Amerike dosť okrajovou a povedal by som lokálnou a rasovou záležitosťou. Amerických fanúšikov priviedli k bluesu práve tie spomínané populárne britské skupiny, ktoré oživili záujem o tento druh hudby. Ako mi povedal Earl Thomas, aj on, hoci jeho otec bol bluesovým spevákom, sa dostal k muzike vďaka skupine The Rolling Stones. Dodnes sa považuje za rockera a aj na pódiu bolo vidieť podľa jeho tanečných kreácií, že jeho veľkým vzorom bol Mick Jagger.
Kým som sa rozprával s Earl Thomasom, festival pokračoval vystúpením domácej kapely Staří psi. Zaujímavé, že počet členov vystupujúcich kapiel sa neustále zmenšoval. Bluesrockoví Staří psi prišli už len ako kvintet bez dychovej sekcie. Je to partia ostrieľaných muzikantov, ktorí majú za sebou vystúpenia v úlohe predskokanov Johnny Wintera, Yardbirds, Nazareth, Ten Years After, Waltera Trouta a mnohých ďalších. Spevák Pavel Svoboda oslavoval pred niekoľkými dňami svoje životné jubileum a obecenstvo mu po skončení vystúpenia zaspievalo Happy Birthday.
Úplný záver festivalového koncertu v Zlíne patril ďalšiemu hviezdnemu hosťovi z USA. Tentoraz to bol spevák a gitarista Walter „Wolfman“ Washington, podľa reklamných informácií, ktoré sa mi dostali do rúk, jeden z najväčších súčasných predstaviteľov new orleanskeho bluesu, rhythm and bluesu a funky. Chýr, ktorý ho predchádzal, nepreháňal. Nebol to síce onen new orleanský sound s typickým klavírom á la Dr. John, Washington prišiel dokonca bez klavíristu, no na pódiu to hneď od začiatku len tak iskrilo. A to doslova. Nenápadný starší pán v ružovom obleku a šiltovkou na hlave, ktorý pred Vianocami oslávi 70. narodeniny, nemal gitaru len na okrasu. Funky vyhrávky a akordy striedal sólami, šliapal na wah wah pedál a v jednej chvíli hral na gitare aj jazykom a zubami ako kedysi Jimi Hendrix a musím povedať, že to pôsobilo celkom prirodzene. Nebolo to žiadne samoúčelné exhibovanie. Štvorčlenná sprievodná skupina The Roadmasters v zložení bubeník, basgitarista, trubkár a saxofónista hrala nesmierne citlivo a dynamicky a s neuveriteľnou ľahkosťou aj tie najkomplikovanejšie frázy. Slovom muzika s veľkým – M, pred ktorou sa patrí zložiť klobúk.
Ľuboš Beňa (Blues Music), Walter „Wolfman“ Washington (USA), Peter Bonzo Radványi (relácia Bluesnenie, rádio Devín), Foto Andrzej Matysik.
Pochvalnú zmienku si samozrejme zaslúži predovšetkým organizátor celého satelitného koncertu – Agentúra Velryba ale aj poľská Delta Agencja Koncertowo-Wydawnicza, ktorá do našich končín dováža množstvo zahraničných bluesových umelcov. K úspechu koncertu nemalou mierou prispeli aj výborní zvukári, vrátane jednej predstaviteľky tej krajšej polovice ľudstva.
Blues Alive in Zlín, 14. 11. 2013, fotografie nám poskytol Radim Malíček.
Bonzo Radványi
November 2013
