Na Moravu chodím veľmi rád nielen kvôli najlepšej slivovici na svete ale najmä kvôli tomu, že tam majú radi bluesovú hudbu. Uherský Brod, Zlín, Brno, to je len niekoľko moravských miest, kde som bol na bluesových koncertoch, z ktorých som si odniesol nezabudnuteľné zážitky. Patrí k nim aj Valašské Meziříčí alias Valmez, kde sa v dňoch 23. – 25. júna uskutočnil už 34. ročník hudobného festivalu Valašský špalíček.
Festival v tomto roku ponúkol priam neuveriteľné množstvo hudobných legiend, ktoré návštevníci mohli stretnúť skoro na každom kroku a samozrejme aj vidieť a počuť na pódiu na nádvorí zámku Žerotínů, kde sa trojdňové podujatie odohrávalo. Spomeniem len skupinu The Swinging Blue Jeans z Liverpoolu, pražskú kapelu Matadors, Mariána Vargu a Collegium Musicum zo Slovenska, britského speváka Arthura Browna, Pavla Hammela a skupinu Prúdy, Hanu a Petra Ulrychovcov, Blue Effect, Jaroslava Hutku i Laca Décziho s jeho kapelou Cellula New York, ktorý pridal ku plagátom ohlasovaným štýlom folk, blues a beat aj jazz. Špalíček ponúkol návštevníkom aj jedinečnú spomienkovú výstavu s názvom: Psychedelia ve vizuální kultuře beatového věku 1962-1972 a samozrejme bolo toho oveľa viac.
Ako som už spomenul, na Morave majú radi blues a súčasťou festivalu Valašský špalíček bola podobne ako v minulom roku aj špeciálna scéna v M-klube, ktorá bola vyhradená bluesovým interpretom. Pokiaľ som tam pred rokom stretol aj amerického speváka a gitaristu Davida Evansa, v tomto roku svätojánsky bluesový večer patril výhradne českým a slovenským bluesmenom. Napriek tomu program bol zaujímavý a najmä poriadne pestrý, lebo blues ako každý iný hudobný jazyk má aj svoje nárečia, a tak v priebehu večera si poslucháči mohli vychutnať rozličné „nárečové“ spojenia bluesu s folkom, rockom, jazzom, gospelom, world music atď.
Podujatie odštartovalo akustické folkbluesové trio českej speváčky a akordeonistky Petry Börnerovej. Spolu so svojim manželom, hráčom na akustické gitary a vokalistom Tomášom Bobekom Bobrovniczkým, mimochodom rodákom z Komárna a ich malým synom Tomášom Juniorom, ktorý sedel za mini bicími nástrojmi, ponúkla príjemný set vlastných i prebratých piesní. Okrem češtiny znela samozrejme aj angličtina, zvuk bol perfektný a atmosféra postupne hustla s príchodom fanúšikov, ktorí pendlovali medzi veľkým pódiom a bluesovou scénou a pravidelne zapĺňali priestory M klubu.
Hneď po Petre & co nastúpil na pódium veterán českého bigbítu Ivan Hajniš, vo Švédsku žijúci bývalý frontman pražskej skupiny The Primitives Group, ktorý len sám, s gitarou a ústnou harmonikou zahral zopár po anglicky spievaných bluesových štandardov.
Slovenskú scénu reprezentoval ako prvý ZVA 12-28 Band zo Zvolena. Štvorica stredoslovákov s charizmatickým spevákom a gitaristom Norom Červenákom mala od prvého momentu obecenstvo pevne v hrsti. Niekto by síce mohol namietať, že hudba ZVA 12-28 Bandu už nemá veľa spoločné s bluesovou tradíciou, no „bluesová hudba je o príbehoch. Každé slovo, každý verš v bluese nesie príbeh a má svoj význam,“ takto nejako to povedal legendárny bluesman John Lee Hooker o unikátnej forme americkej hudby, ktorá sa rozšírila do celého sveta vrátane Slovenska.
A slovenský Tom Waits, vlastník výrazného chrapľáku Noro Červenák ponúka svoje príbehy skutočne veľmi presvedčivo. Svedčí o tom aj prvenstvo ZVA 12-28 Bandu v 6. ročníku Bluesovej ankety spojené so ziskom titulu najobľúbenejšia bluesová skupina.
V prípade Jazz Q klavíristu Martina Kratochvíla sa dá hovoriť o ďalšej hudobnej legende. Zapísal sa nielen do histórie českého jazzu a rocku ale aj bluesu. Veď Jazz Q bol v 70. rokoch jednou z mála profesionálnych kapiel na vtedajšej československej hudobnej scéne, ktoré hrali aj elektrický blues. A dobre. Pôsobili tam také osobnosti ako Luboš Andršt, František Francl, Láďa Padrůnek či anglická speváčka Joan Duggan. Kratochvíl si teraz do Valmezu priviedol aj posilu v podobe speváka Oskara Petra, dobre známeho z folkrockovej skupiny Marsyas.
Po prídavku a hutných zvukoch dominujúcich keyboardov Martina Kratochvíla a jeho Jazz Q večer zakončili ďalší predstavitelia slovenskej scény – duo Ľuboš Beňa & Bonzo Radványi. Neskromne sa pochválim, že sa nám nielenže podarilo rozospievať obecenstvo a postaviť ho na nohy, ale predstavili sme mu aj stručnú históriu rezofonických gitár, ktoré v tomto roku slávia 90. výročie svojho vzniku. Ešte niekoľko vytlieskaných prídavkov na záver a skončil sa úspešný večer pre blues, jeho fanúšikov i pre celý festival. Boli sme v správnom čase na správnom mieste.
Kompletná fotogaléria festivalu Valašský špalíček 2016.
Text: Bonzo Radványi
Foto: Facebook / Valašský špalíček
Jún 2016
