5. – 8. septembra 2019 sa v Trnave uskutočnil Tradičný trnavský jarmok, v rámci ktorého sa, ako každý rok, konali na Trojičnom námestí aj mnohé koncerty. V piatok 6. septembra to bol napríklad koncert kapely The Willie Jones Band. V ten deň sa obloha mračila a hrozili i ďalšie komplikácie: v Trnave sa hral futbal, a to dokonca kvalifikačný zápas Slovensko – Chorvátsko o postup na majstrovstvá Európy, označený ako rizikový. Nuž ale, doma som neobsedela.
V trnavských uliciach bolo mnoho chorvátskych fanúšikov, na poriadok dozerali policajti. Na Trojičnom námestí, na krytej terase reštaurácie neďaleko pódia, si Chorváti vyvesili vlajky, spievali, skandovali. Nebola som však svedkyňou žiadnych výtržností. Pred pódiom tentoraz neboli umiestnené nijaké lavičky, no to mi až tak neprekážalo. Horšie bolo, že sa rozpršalo. Našťastie však na námestí stojí strom s rozložitou korunou. Vmestilo sa podeň asi 20 ľudí a ja som bola medzi nimi.
Chorvátski fanúšikovia mali poriadne hlasy, ale proti country-rockovým decibelom The Willie Jones Bandu toho veľa nezmohli. Ukázalo sa to už počas zvukovej skúšky, keď zaznela skladba Tulsa Time, ktorú preslávil spevák Don Williams. Willie Jones už vtedy pozdravil všetkých prítomných i prírodu: „Hallo, no more rain!“ Koncert sa začal o 17.00 hod. Kapela hrala v tradičnej zostave: Willie „Brian“ Jones – sólový spev a gitara, Roman Áč – banjo a sprievodné vokály, Jozef Srogončík – elektrická gitara, Bohdan Suchoň – basová gitara a sprievodné vokály, Branislav Gašpar – bicie. Prvou skladbou bola Oklahoma Borderline, známa v podaní Vincea Gilla.
Svetlá rôznofarebných reflektorov na pódiu prenikavo žiarili, ľudia chodili okolo, pristavovali sa. Okrem hudobného vystúpenia to vyzeralo aj ako módna prehliadka dáždnikov. Niektorí šťastlivci hudbu počúvali z krytých terás reštaurácií. Na konci skladby privítal Roman Áč nielen jarmočné publikum, ale i chorvátskych fanúšikov a počas koncertu sa im ešte viackrát prihovoril.
Spod stromu sa dalo celkom dobre fotiť a občas, keď dážď na chvíľku ustal, vybehla som bližšie k pódiu spraviť aspoň 1-2 fotky. No vždy sa vzápätí rozpršalo s predošlou intenzitou, hoci Willie Jones opakovane prosil: „No more rain!“ Občas som cez dáždniky poslucháčov ledva videla, čo sa deje na pódiu. Dážď však nebránil obecenstvu v tlieskaní.
The Willie Jones Band hral svoj obvyklý repertoár, ktorý poznám, so svojím obvyklým, priam nákazlivým, nadšením a povestným majstrovstvom. Zvučný hlas Willieho Jonesa sa ozýval doďaleka. Roman Áč pochválil prácu zvukára, veď ten tiež prispel ku kvalite koncertu. Keďže The Willie Jones Band nie je ortodoxne countryová kapela, Trojičným námestím znel napríklad aj „country-rock´n´roll“ od Jerryho Lee Lewisa – Great Balls Of Fire. Willie Jones si v tejto pesničke aj oduševnene zavýskal, podľa vlastných slov ako správny Texasan.
Inštrumentálna skladba Cooley´s Reel zase pochádza z Írska. (Írska hudba tiež mala vplyv na formovanie country hudby, ktorej korene možno nájsť v baladách a ľudových a populárnych piesňach anglických, škótskych a írskych osadníkov Apalačského pohoria a iných častí amerického Juhu.) Banjista uviedol pesničku z repertoáru Bena E. Kinga Stand By Me slovami, že v Trnave sa patrí zahrať aj niečo kresťanské (inšpiráciou pre jej vznik bol totiž spirituál Stand By Me Father).
Willie Jones nás neskôr učil i výskať, ako sa výska v Texase, ale veľmi nám to nešlo. Odpoveďou mu bolo väčšinou len zahučanie Chorvátov. Pesnička Copperhead Road, ktorú napísal Steve Earle, mala temný text a znela energicky, rockovo. V skladbe Sweet Home Alabama, pôvodne od kapely Lynyrd Skynyrd, si poslucháči aj opatrne zaspievali refrén. Skladba Mule Skinner Blues od Jimmieho Rodgersa dá značne zabrať hlasivkám.
Takýto druh hudby ma od detstva dokáže prebrať z letargie. Koncert uzatvorila pesnička Sharp Dressed Man z autorskej dielne kapely ZZ Top. S dáždnikom v ruke som letela na stanicu ako strela. No našťastie sa nič strašné nestalo (okrem toho, že sme večer prehrali s Chorvátmi 0:4). Bola som spokojná, veď som si dobila energiu na koncerte a získala som nového kamaráta – strom na Trojičnom námestí v Trnave.
Ružena Šípková
09/2019
