Rozhovor o svojich pocitoch, názoroch a aktivitách v súčasnej pandémiovej dobe nám poskytol i Andi Ray Haverda, rock´n´rollový spevák a klavirista z Bratislavy.
Ako vnímate situáciu s pandémiou koronavírusu z pohľadu bežného človeka v oblasti, kde žijete?
Rozhodne to nie je žiadna výhra. Tak výrazným obmedzeniam zo strany štátu sme všetci vystavení vôbec po prvýkrát hádam od skončenia 2. svetovej vojny a nie každý to znáša dobre. Ale čo sa dá robiť, taká situácia nám bola a je daná a musíme sa s ňou vysporiadať. Každý po svojom.
Akým spôsobom pandémia ovplyvnila váš hudobnícky život?
Ovplyvnila ho bohužiaľ dosť výrazne. Všetky dohovorené koncerty a akcie – napríklad blues jam-session v bratislavskom Scherz kafe organizovaná Jurajom Schweigertom – museli byť odvolané. Jazzman Juraj Kalász zorganizoval koncert s bluesmanom Petrom Lipom, na ktorom ho mala koncom apríla sprevádzať zostava Jay Mood s Jurajom Kalászom, Jurajom Schweigertom, Lukášom Hrončiakom, Kirillom Panshinom, Davidom Rašim a mnou ako klaviristom. Boli sme nútení akciu škrtnúť. Koncertovanie, či už v rámci zostavy Andi Ray Haverda Band alebo Jay Mood, mi veľmi chýba.
Čomu sa venujete v hudobnej oblasti v súčasnej dobe, keď je viac času? Pripravujete nové skladby či album?
Samozrejme, s klavírom je to ako s peknou ženou, nemožno ho zanedbávať. Snažím sa vylepšovať už hrávané skladby a učiť sa texty nových, aby veľké ozubené koleso rockʼnʼrollu preradilo na vyššiu rýchlosť. Ale mám aj iný projekt, a tým je písanie. Momentálne chystám pre časopis Nový Populár príbehy dvoch slovenských rockʼnʼrollových postáv našej histórie.
Inšpirovala vás nejako súčasná situácia, čo sa týka vašej hudobnej tvorby?
Mňa nie, ale môjho otca áno. Napísal už viacero textov, z ktorých najznámejšia je „Lady“, v podstate známa „Lady Carneval“.
Zmení sa podľa vášho názoru prístup ľudí k životu a k hudbe v dôsledku pandémie?
Obávam sa, že po skončení pandémie budú mať ľudia iné starosti, než chodievať na koncerty. Strašiak straty zamestnania je dosť veľký. Aspoň zatiaľ. Do vypuknutia koronavírusu sme prežívali celkom pekné obdobie, ľudia chodili na rockʼnʼroll i na blues, ale napríklad aj na jazz, ktorý v bratislavskom Kafe Scherz organizuje spomínaný Juraj Kalász. Neviem, či ten trend vydrží. Dokedy budeme nútení byť doma zavretí? Do leta? Do konca roka? Príde druhá vlna koronavírusu? Neviem, som v tomto smere skôr pesimista. Ale rád by som sa mýlil a snáď sa tak stane.
Ružena Šípková
02/05/2020
