Najnovší CD sampler zo série Bluesová spoločnosť, ktorou Slovenská bluesová spoločnosť už dlhé roky chvályhodne mapuje domácu bluesovú scénu, má poradové číslo 11. Výbery majú na jednej strane výhodu, že poslucháč má možnosť zoznámiť sa na jednom cédečku alebo platni s viacerými interpretmi, no na druhej strane majú väčšinou veľmi rozkolísanú úroveň kvality. A to je aj prípad novinky, ktorej obsah je našťastie zaujímavejší, ako jej neveľmi lákavý farebný booklet s dosť nečitateľným textom.
Jedenástka prináša nahrávky až šiestich kapiel, ktoré ponúkajú pätnásť, väčšinou v štúdiu nahraných vlastných skladieb. Výnimkou sú vlastne len koncertné nahrávky kapely Sitra Achra s excelentným harmonikárom Bobošom Procházkom a prešovsko-bojnickej formácie Gapa & Mečiar Blues Connection s americkými hosťami. Obe sú zastúpené na cédečku dvomi ukážkami a obe sú jednoznačne vrcholom nového CD.
Novinku otvára gitarista a spevák Kamil Paulovčin & Friends, ktorého poznáme z bratislavskej big beatovej skupiny The Buttons. Friends, teda priateľmi sú väčšinou jeho spoluhráči z Buttons a v dvoch ukážkach hosťuje aj harmonikár Boboš Procházka. Kamil ponúka štvoricu vlastných skladieb so slovenskými textami. Pokiaľ prvé tri by sa dali charakterizovať ako oldschool bluesrock, štvrtá, pekná pieseň Máj, pri nahrávaní ktorej sa spojil s gitaristami Milošom Železňákom a Ivanom Tomovičom a bubeníkom Tomášom Borovniczkým, je celkom pekný country folk. Tá mu aj najviac sedí, i keď rytmicky je trochu rozpačitá.
Po Kamilovi Paulovčinovi nasleduje kapela Sitra Achra. Je to ako keby sme sa napili živej vody. Zrazu je všetko tak, ako má byť a to nielen preto, že Boboš & co ponúkajú dve dobré prebraté skladby (Mojo Working a Friday), ale hlavne že ich hrajú suverénne a dobre. Napriek dosť dlhej minutáži stále sa v nich niečo deje. Striedajú sa sóla gitary so spevom a s harmonikou, pekne to odsýpa a celé to má výbornú atmosféru. Mimochodom, skúste si porovnať túto koncertnú verziu skladby Friday od J.J. Calea s verziou, ktorú Boboš ponúka spolu s gitaristom Markom Wolfom na CD Diversion.
Frontmana kapely Igor Cvacho & 3Drive zo Žiliny predchádzala povesť zaujímavého folkového pesničkára. Neklamala, i keď Igor nespĺňa zaužívanú predstavu spievajúceho gitaristu pri ohníčku. Igor spieva, hrá na akustickú gitaru a fúka do ústnej harmoniky so sprievodom rockovej kapely. Okrem toho je aj autorom všetkých troch piesní na CD, ku ktorým si napísal aj slovenské texty. Hoci prvé dve z nich majú blues nielen v názvoch (Smoliarske blues a Nebeské blues), sú to echt country bluesové dvanástky, aj tak sa mi najviac páči tretia, folková či folkrocková Spomienka, v ktorej je spevák oveľa viac doma.
Štvrtým v poradí je zoskupenie Thomas Harpo & Blue Friends. Harmonikárovi Thomas Harpovi zo Šamorína sa podarilo dať dohromady dobrých muzikantov zo Slovenska a z Maďarska, z ktorých v prvých dvoch skladbách najviac dominuje výborný, po anglicky spievajúci maďarský spevák Attila Suba. Treťou ukážkou je spoločná skladba celej kapely, zaujímavá inštrumentálka Bird Of Texas, ktorá sa od bežných bluesových dvanástiek líši svojou 15-taktovou štruktúrou.
Novinka pokračuje ďalším hudobným vrcholom. Spojenie prešovského funky-jazzového saxofónistu Maria „Gapa“ Barberu s bluesovým gitaristom a spevákom Romanom Mečiarom z Bojníc v kapele Gapa & Mečiar Blues Connection je neobyčajne šťastné. Tieto živé nahrávky z koncertu v Prešove sú na dôvažok „okorenené“ hosťujúcimi hudobníkmi z USA – bubeníkom Terrence Williamsom a organistom Yaahn Hunterom Jr. Veľká škoda, že sa doteraz nenašiel nik, kto by vydal kompletné LIVE CD tejto vynikajúcej kapely, hoci nahrávky z ich koncertov, napríklad z ich vystúpenia na Bratislavských jazzových dňoch jestvujú a sú výborné. Preto som veľmi rád, že vďaka úsiliu a presvedčovacím schopnostiam producenta Dura Turteva sa podarilo na tomto novom výberovom sampleri zachovať aspoň dve ukážky.
Bluesovú spoločnosť No 11 uzatvára dlhočizná, skoro 12-minútová inštrumentálna skladba Tritone Spontaneous od bratislavského tria Young Blood, ktoré aj napriek názvu vedie veterán bratislavskej rockovej scény, gitarista Peter Kroko Modranský. Celkom sa mi pozdáva, najmä zvuk Krokovej gitary, len si myslím, že ich pokus o bluesrockovú psychedéliu by bol oveľa zaujímavejší, keby bol o niečo kratší a zvyšnú minutáž na CD by využili pre ďalšiu ukážku.
Producent Dura Turtev mal s výberom kapiel celkom šťastnú ruku, i keď nový CD sampler Bluesová spoločnosť No 11 vyšiel dosť nešťastne až v úplnom závere minulého roka. Možno aj preto sa neobjavil v hlasovaní účastníkov našej výročnej Bluesovej ankety. A tu by som na úplný záver ako zhodnotenie nového cédečka zacitoval práve jedného z českých účastníkov spomínanej ankety, ktorý na otázku „Ako ste spokojný so situáciou na bluesovej scéne?“ celkom výstižne odpovedal: „Odpovídá množství a kvalitě muzikantů, pořadatelů a médií na Slovensku … “.
Bonzo Radványi
Február 2016
