V piatok 3. mája 2019 sa moje udalosti vyvinuli tak, že sa mi o tom deň predtým ani nesnívalo. Ráno som zabrúsila na internetovú stránku piešťanskej reštaurácie La Musica a v programe som sa dočítala, že presne v ten deň tam koncertuje Piotr Wyleżoł Band. Vtedy som sa spontánne rozhodla na tento koncert vybrať. Všetko vyšlo, ako bolo treba, ešte sa mi podarilo do reštaurácie La Musica zlákať aj svoju kamarátku a jej priateľa. To bolo výborné, pretože sme sa už dávno nevideli. Reštauráciu La Musica, ktorej súčasťou je i hudobný klub, otvorila spoločnosť KURSALON Piešťany 20. novembra 2017. Priestor tejto reštaurácie je nástupcom Art Jazz Gallery Doda Šošoku. Tá od roku 2005 sídlila na Winterovej ulici a neskôr, od roku 2010, v Kúpeľnej dvorane (v Kursalone). V roku 2017 našla nový domov v reštaurácii La Musica.
Poľského klaviristu a skladateľa Piotra Wyleżoła som počula hrať naživo ešte kedysi dávno v Art Jazz Gallery v Kursalone. Slovenským jazzovým fanúšikom nie je tento hudobník neznámy, veď mu v košickom hudobnom vydavateľstve Hevhetia v roku 2014 vyšiel sólový album Improludes a jeho hru možno obdivovať i na niektorých ďalších albumoch vydaných týmto vydavateľstvom. Je to napríklad autorský album poľského kontrabasistu a basgitaristu Adama Kowalewskeho For You, na ktorom mi tóny klavíra znejú vo väčšine skladieb zamyslene a zasnívane, občas aj smutne. Album bol natočený v duu kontrabas a klavír. Piotr Wyleżoł začínal ako interpret klasickej hudby a jeho silnou inšpiráciou ostala i naďalej. Hrával a hráva v rozličných hudobných zoskupeniach. Tušila som, že mňa i mojich priateľov čaká krásny hudobný zážitok, a bola som zvedavá, aká hudba to bude.
I počasie podporovalo moju dobrú náladu. Po dopoludňajšom daždi vykuklo slnko a aj v Piešťanoch bolo pekne slnečno. Cesta do reštaurácie La Musica mi dlho netrvala. Dobre mi padlo v nej zase po dlhšom čase pobudnúť pri jazze. Jej priestory sú príjemné a útulné, vyzdobené rozličnými retro predmetmi, predovšetkým hudobnými nástrojmi, plagátmi a čiernobielymi fotkami jazzových hudobníkov. Niektoré lampy na strope sú tiež štýlové, pretože sú vyrobené napríklad z bubnov či trúbok. Keď som prišla do reštaurácie, práve prebiehala zvuková skúška kapely. Tušila som, že na koncerte stretnem mnoho svojich priateľov a známych, a tak sa aj stalo. Piešťanskí fanúšikovia jazzovej hudby nesklamali, reštaurácia bola plná ľudí.
Koncert sa začal krátko pred 20.00 hod. Všetkých prítomných privítal piešťanský jazzový gitarista Ondrej Botek. Zdôraznil, že v ten večer nám budú hrať naozaj vynikajúci muzikanti a predstavil členov kapely. Piotr Wyleżoł Band hral v zostave: Piotr Wyleżoł – klavír a rhodes, Szymon Mika – gitara, Marcin Kaletka – saxofóny, Max Mucha – kontrabas a Dávid Hodek – bicie. Szymon Mika je lídrom hudobnej formácie Szymon Mika Trio, ktorého členom je aj kontrabasista Max Mucha. Trio vydalo dva albumy vo vydavateľstve Hevhetia: Unseen (2016) a Togetherness (2018). Meno Marcin Kaletka bolo pre mňa nové, a tak som si zase rozšírila hudobné obzory. Že sa znamenitý slovenský bubeník Dávid Hodek v Piotr Wyleżoł Bande medzi samými poľskými hudobníkmi nestratí, som si bola viac ako istá.
Kapela priniesla do reštaurácie La Musica radosť a virtuozitu. Z pódia znela svižná, rytmická a melodická hudba. Všetci hudobníci hrali rezko a veselo, no nebola to žiadna divoká exhibícia. Prvá skladba sa volala Final Assignment a jej autorom je Marcin Kaletka. Klavírna hra Piotra Wyleżoła mi pripadala ako kvalitné viazané verše v poézii. Jeho rázne a pôsobivé sólo ma v tom ešte utvrdilo. Keď zahral sólo na tenorovom saxofóne Marcin Kaletka, to mi zase pripomínalo voľné verše. Ale tiež kvalitné. Zaujalo ma i naliehavé sólo gitary a v sóle sa predviedol aj kontrabasista. Po skončení skladby a po veľkom potlesku obecenstva sa slova ujal Piotr Wyleżoł. Napokon sa rozhodol komunikovať s publikom v angličtine, lebo v publiku bolo zopár ľudí, ktorí nevedeli po slovensky ani po poľsky. Vysvetlil, že ich kapela má vlastne názov We Band.
Členovia kapely sú aj autormi kompozícií v repertoári We Bandu. V piešťanskej reštaurácii La Musica predviedli skladby z pripravovaného albumu, ktorý zatiaľ nemá názov. Mali úspech. Ako ďalšia prišla na rad skladba Szymona Miku Initial Song. Tiež bola energická s peknými sólami. Veľmi sa mi v nej páčila hra tenorového saxofónu. Ten v jej rámci dostal veľký priestor. Ku koncu zaznela dôrazná hra bicích. Dávid Hodek priam vyžaroval zanietenosť a pohodu a pretavoval to i do svojho hrania. Posledné slovo mal zase saxofón. O tretej skladbe klavirista prezradil, že ju napísal Marcin Kaletka a že je to obľúbená skladba kapely. Volá sa Dark Matter.
Bola jemnejšia ako prvé dve skladby, no bicie ma pri jej počúvaní udržiavali v príjemnom napätí. Nechýbalo sólo gitary, dlhé sólo tenorového saxofónu, pri ktorom Marcin Kaletka akoby zrástol so svojím hudobným nástrojom, a lyrické sólo klavíra. Po tichom a nežnom závere skladby Piotr Wyleżoł oznámil, že zahrajú kompozíciu o nás všetkých: Forever Young (Večne mladí). Je to skladba z jeho autorskej dielne a hral v nej na rhodese. Jeho hra pekne vynikla napríklad vtedy, keď hral len za sprievodu rytmiky. Potom sa pridala gitara. Všetci štyria hudobníci boli v tej chvíli ako živé striebro, tak v nich pulzovala hudba. Neskôr hra tenorového saxofónu priniesla upokojenie, aby sa o chvíľu celá kapela víťazoslávne a rázne oprela do hry. Trilkovanie saxofónu a „vesmírne“ zvuky rhodesa dodávali skladbe povznesenú atmosféru. Saxofón sa potom na istý čas znova odmlčal, ale na záver opäť oduševnene hralo celé (večne) mladé hudobné zoskupenie.
Po tejto optimistickej skladbe prišla polhodinová prestávka, počas ktorej som sa venovala hlavne pitiu kávy a rozhovorom s priateľmi. Keď hudobníci opäť prišli na pódium, Piotr Wyleżoł oznámil, že majú so sebou aj nejaké svoje cédečká, ktoré si bude možné po koncerte zakúpiť. Prvou skladbou druhého kola bola nepokojná a dynamická kompozícia Piotra Wyleżoła Dr. Holmes. Marcin Kaletka v nej hral na sopránovom saxofóne a Piotr Wyleżoł na rhodese. V tejto naozaj silnej skladbe sa opäť blysli všetci členovia We Bandu.
Bohužiaľ, ja i moja kamarátka a jej priateľ sme sa už museli poberať na odchod. Tóny ďalšej skladby nám zneli na rozlúčku s reštauráciou La Musica. Všetci traja sme boli radi, že sme toto podujatie navštívili. Stálo to naozaj za to. Roky bežia, a niet nad tie chvíle, keď má človek pocit, akoby mu v krvi prúdil večne mladý jazz.
Ružena Šípková
05/2019
