Je sobota, 23. februára 2019, krátko pred pol ôsmou večer. V „zákulisí“ – čítaj v miestnosti pre fajčiarov – bratislavského podniku Kafé Scherz na Palisádach osem ľudí, ktorí už o chvíľu odštartujú koncert pod názvom „Odkaz rock’n’rollu No. 6 – koncert venovaný pamiatke Fedora Freša“, dolaďuje posledné prípravy. Sú to: Juraj „Dura“ Turtev, Jana „Džana“ Fujaková, Andi Ray Haverda, Paľo Hrnčirík, Juraj Kalász, Milan „Konfo“ Konfráter, Kirill Panshine a Jakub Valíček. Koncert je odkazom na tradíciu nestora slovenského a československého rocku Fedora Freša, ktorý rock’n’rollové koncerty usporadúval tu v týchto priestoroch, a ktoré boli zakaždým beznádejne vypredané. Ako sa ukáže dnes večer, nebude tomu inak ani tentoraz. Ak Fedor Frešo z nebeských výšin koncert pozoruje (na akciu v Kafé Scherz dohliada aj jeho sestra Gea osobne), myslím si, že bude môcť byť spokojný, nakoľko ním načatú tradíciu jeho pozemskí spoluhráči zvládnu so cťou. Ale nepredbiehajme.
Koncert začína s tradičným meškaním, úvodného slova sa ujíma Juraj „Dura“ Turtev. Práve táto slovenská bluesová legenda, gitarista a spevák odštartuje večer za asistencie Milana Konfrátera skladbou Shake Your Hips, ktorej autorom je Slim Harpo. Ťažisko koncertu je prenesené na dvojicu Juraj Kalász – Jakub Valíček; silnú rytmiku, ktorá bude rock’n’rollový kolos poháňať v priebehu celého večera. Kalász je slovenskou jazzovou legendou, kontrabasistom a hráčom na basovú gitaru, ktorý už má niečo za sebou – a tým pádom značné skúsenosti. Rovnako ako Valíček, hráč na bicie nástroje, ktorý sa tiež roky pohybuje v jazzových vodách.
Po úvodnej skladbe sa ku slovu dostáva tajomník Slovenskej bluesovej spoločnosti Paľo Sojka, ktorý prečíta vlastný príbeh „Za Fedorom Frešom“, napísaný v deň jeho úmrtia (26.06.2018) a dokončený po jeho pohrebe, konanom 02.07.2018 v legendárnom bratislavskom „Véčku“. Po tomto rozjímaní už nasleduje rýchly sled rock’n’rollového muzicírovania. Najskôr sa na pódiu objaví bluesová a rock’n’rollová speváčka Jana „Džana“ Fujaková, ktorá sa okrem spevu venuje aj klavíru, gitare, husliam a ďalším hudobným nástrojom. Za zdatného sekundovania ďalších dvoch muzikantov – Milana Konfrátera (respektíve jeho dravých gitarových sól) a Andi Ray Haverdu (ktorého si nemožno predstaviť inak než za klavírom) – to „odpáli“ v podobe trojice skladieb, Kansas City/Hey! Hey! Hey! Hey! a Lucille.
Na jej dravý prejav nadviaže bluesový a rock’n’rollový spevák, gitarista a v neposlednom rade autor hudby a textov Milan Konfráter, dlhoročný organizátor pezinského festivalu Blues na mlyne, ktorý na slovenskej hudobnej scéne pôsobí viac ako dvadsať rokov. Jeho trojica skladieb Mystery Train, Thatʼs All Right Mama a I Saw Her Standing There si vyslúži značný potlesk a rozpáli natešené publikum do vyšších obrátok. Po jeho skladbách prichádza na scénu Andi Ray Haverda, spevák a klavirista majúci v repertoári najmä skladby slávneho amerického speváka a pianistu Jerry Lee Lewisa. Spoločne s Andi Rayom sa predstavuje aj ďalší výborný spevák a gitarista Kirill Panshine, ktorý sa spoločne s Milanom Konfráterom dopĺňajú v gitarových sólach – ak práve Haverda nebrázdi rukami po klaviatúre alebo nepredvádza svoj energický spev – v jeho podaní v podobe skladieb Mean Woman Blues, Matchbox a What’d I Say.
Po Andi Rayovi okupuje mikrofón Paľo Hrnčirík, a to už atmosféra v hľadisku začne po hodine a pol skvelej hudby naberať grády. Jeho trojica skladieb Burn It Down, If Heartaches Were Nickels a Rock This Town potvrdzuje Hrnčiríkovú povesť šoumena a vynikajúceho gitaristu, ľudia sa bavia a to je tá najväčšia odmena pre muzikantov stojacich na pódiu.
Po pauze sa rozbehne druhá polovica koncertu, ktorú opätovne otvorí Juraj „Dura“ Turtev – tentoraz so skladbou Knocking Myself Out autora Mike Bloomfielda. Po ňom si zastane pred mikrofón Milan Konfráter s piesňou Be Bop A Lula (autorom je Gene Vincent); za ním nastupuje na scénu Kirill Panshine. Jeho verzia skladby B. B. Kinga Why I Sing the Blues nikoho nenechá na pochybách, že tento rodák z ruského Petrohradu je nielen výborným spevákom so silným bluesovým cítením, ale predovšetkým výborným gitaristom.
Po ňom sa prekvapenému publiku prihovorí z nebeských výšin sám Fedor Frešo: moment je veľmi autentický a – ako neskôr poznamená Paľo Sojka – „až následná minúta ticha za Fedora nás prinútila uvedomiť si, že náš kamoš nás navštívil už len zo záznamu“. Po tomto smutnom tichu sa všetci vrátime do reality života a prílivový rockʼnʼrollový uragán (odštartovaný skladbou Hound Dog v podaní Andiho Raya za opätovnej silnej podpory Kirilla Panshina, Juraja Kalásza, Jakuba Valíčka a Milana Konfrátera) nám prinesie následne do zvukovodov posledné štyri skladby.
Atmosféra graduje opätovným príchodom Paľa Hrnčiríka, ktorý z pohľadu očitého svedka udalosti Paľa Sojku „svojim záhoráckym temperamentom postavil do pozoru celé publikum, to skandovalo a búrlivo tlieskalo a aplaudovalo“. Atmosféra lokálu sa v záverečnej skladbe prenesie aj na hudobníkov, ktorí hrajú tak, ako by mala byť ich poslednou v živote. „Klávesák Andi v emócii vyskočil na klavír a spieval do mikrofónu, nehľadiac na prípadné poškodenie svojho nástroja,“ uviedol tajomník Slovenskej bluesovej spoločnosti Paľo Sojka.
Rockový večer vnímam ako veľmi vydarený a príjemný. Poskytol obecenstvu možnosť nasýtiť sa nielen príjemným jedlom či pitím, ale najmä výbornou muzikou. Koncert dokázal namiešať osviežujúcu zmes rock’n’rollu a blues a skončil bodkou v podobe standing ovation. A keď už sme toľko citovali Paľa Sojku, zaznamenajme i jeho záverečné slová: „Z nebíčka sa ešte nikto nevrátil a tak nemáme tušenie, ako to v inej dimenzii vyzerá. Túto správu nám určite nepodá ani Fedor, treba však dopriať pokoj jeho duši, poďakovať mu za chvíle strávené s ním počas jeho pozemskej púte a ak nás z tej inej dimenzie zvedavo pozoroval, tak dúfam, že sa mu dnešný koncert na jeho počesť páčil.“ Nám zostáva iba veriť, že sa v tejto tradícii, v odkaze rock’n’rollu Fedora Freša, bude aj naďalej pokračovať.
Text: Ellen Haverdová
Foto: Patrícia Macová (Pati Photography) a Zorka Lišková
03/2019
