Počas týchto prázdnin som si namiešala naozaj bohatý hudobný program. Navštívila som viacero bluesových a jazzových koncertov, a pretože na dobré sa ľahko zvyká, stále nemám dosť, hoci prázdniny sa neúprosne chýlia ku koncu. Keď mi mailom prišla pozvánka do Skalice na koncert k 15. výročiu festivalu Hudba v Meste, hneď som sa tam zatúžila vybrať. Potom som trochu zaváhala. V Skalici nemám rodinu ani žiadnych blízkych priateľov a doteraz som tam navštívila iba nemocnicu. No túžba bola stále silnejšia, tak som si povedala, že skúsim šťastie. V deň konania koncertu, 27. augusta 2016 som vyrazila za dobrodružstvom.
V Skalici som obdivovala centrum tohto kráľovského mesta. Dokonca som so sprievodcami vyliezla aj na 2 veže – Farského kostola sv. Michala Archanjela a evanjelického kostola – a vychutnala som si povznášajúci pohľad z výšky na celé mesto. Budova historického Domu kultúry v Skalici, v ktorej sa koncert konal, na mňa urobila veľký dojem. Je to dielo architekta Dušana Jurkoviča, vybudované v roku 1905. Dozvedela som sa, že interiér je pôvodný. Obdivovala som predovšetkým drevené zábradlia a lavičky s vyrezávanými ľudovými motívmi. Stretla som sa tu s milým, priateľským prijatím. Ako pohostenie sa podával trdelník, minerálka i víno. Počas koncertu som bola smädná a tej minerálky som vypila liter. Využila som tiež možnosť vziať si zadarmo výtlačok časopisu Twój blues. Zrejme sa mi zíde poľsko-slovenský slovník, ktorý som si priniesla minulý rok z antikvariátu.
Veľká sála domu kultúry sa čoskoro zaplnila bluesovými fanúšikmi. Koncert sa začal o 19:00 hod. Vedúca oddelenia kultúry Mestského úradu Skalica Jana Koutná nás všetkých privítala. Zdôraznila, že dobrá hudba znie v Skalici už 15 rokov, hlavne vďaka skalickému bluesmanovi Ľubošovi Beňovi, ktorý tu v roku 2002 založil cyklus koncertov a festivalov Hudba v Meste. Odvtedy každý rok s podporou Mesta Skalica prináša do tohto mesta zaujímavé bluesové vystúpenia hudobníkov nielen zo Slovenska, ale i zo zahraničia (USA, Kanada, Austrália, európske krajiny), pričom hlavná organizačná práca spočíva na jeho pleciach. Jana Koutná vyjadrila nádej, že sa nám špeciálny narodeninový koncert bude páčiť.
Prvou kapelou, ktorá v ten večer vystúpila, bol slovenský Slovak Blues Project. Prvé dve pesničky zahrali jeho dvaja členovia – Ľuboš Beňa, ktorý hral na gitaru a súčasne na malú biciu súpravu, a Paľo Hrnčirík – gitarista a spevák. Hneď začali rezkou hudbou, pri ktorej mali poslucháči chuť podupkávať do rytmu. Potom Paľo Hrnčirík pozval na pódium mladú gitaristku a speváčku Barboru Černú, ktorá je tiež členkou Slovak Blues Projectu. Prvú pesničku zahrala iba s Ľubošom, druhú zahrali všetci traja, čím zvuk kapely poriadne získal na mohutnosti. Paľo a Ľuboš s ľahkosťou striedali rôzne gitary, Paľo predviedol i hru so skleným bottleneckom.
Barbora je určite veľkým prísľubom do budúcnosti pre slovenskú bluesovú scénu, treba len dúfať, že jej vášeň pre blues vydrží. Spokojné publikum ocenilo výkon kapely poriadnym potleskom. Barboru vystriedal na pódiu hosť Slovak Blues Projectu – trnavský bluesman Bonzo Radványi, ktorý poukázal na to, že medzi kráľovským mestom Skalica a 1. kráľovským mestom Trnava funguje čulá hudobná družba. Dá sa povedať, že tretím mestom tejto hudobnej družby je moravské mesto Strážnice. Odtiaľ pochádzal i ďalší hudobný hosť – viceprimátor Strážnice Walter Bartoš, ktorý hral na elektrický kontrabas. Spolu s ním hrali Paľo Hrnčirík na gitaru, Ľuboš Beňa na dobro a bicie a Bonzo hral na celokovové dobro a spieval.
Vypočuli sme si 3 pesničky, ktoré hrávajú aj Bonzo s Ľubošom ako duo: Travelling Blues, Looking Back (v ktorej zahral Bonzo aj na fúkaciu harmoniku) a You Can´t Judge A Book By The Cover. Bonzo ako vždy spieval a hral zo všetkých síl a ani jeho spoluhráči sa nenechali zahanbiť. Po skončení ich vystúpenia sme všetci nadšene tlieskali.
Počas krátkej prestávky Jana Koutná vyspovedala Ľuboša Beňu. Pýtala sa ho na začiatky projektu Hudba v Meste, ako aj na jeho doterajšie úspechy v oblasti blues. Ľuboš pochválil Mesto Skalica, že je mu finančne nápomocné pri organizovaní Hudby v Meste. Dodal, že s bluesom je to vždy boj a zažartoval, že na koncertoch v Skalici podľa potreby pridávajú alebo odoberajú stoličky, a tak majú stále plno.
Nasledovalo vystúpenie účinkujúcich z Poľska. Predstavila sa nám folk-bluesová speváčka a gitaristka Joanna Pilarska a hráč na ústnu harmoniku Krzysztof „Gąsiu“ Gąszewski. Joanna výborne hrala na akustickú gitaru a jej hlas bol skutočne silný, väčšinou rázny, naliehavý, no v niektorých pasážach aj nežný a jemný. Krzysztof majstrovsky ovládal hru na ústne harmoniky, vynikajúco spoluvytváral atmosféru piesní a po jeho sólach publikum často spontánne tlieskalo. Nie nadarmo mal na tričku nápis: Danger – high volume – raw music. Duo hralo pesničky Joanny Pilarskej, ako napríklad Oh, Jeremy či Big Coloured Balloon, ale aj prevzaté veci, okrem iného Bad Moon Rising od kapely Creedence alebo Walking After Midnight, ktorú preslávila americká country speváčky Patsy Cline. Keď duo dohralo, nasledoval obrovský potlesk a tak prišiel aj prídavok – vlastná Joannina pesnička I´m Cold.
Ľuboš Beňa poďakoval sponzorom a partnerom festivalu a po krátkej prestávke prišli na pódium hlavné hviezdy večera – Laurence Jones Band z Veľkej Británie: Laurence Jones – gitara a spev, Roger Innes – basgitara a Phil Wilson – bicie. Hneď začali naplno. Hrali dosť tvrdý blues-rock a hlasná rytmická hudba nás poslucháčov strhla ako lavína. Hoci má Laurence Jones iba 24 rokov, dosiahol už v oblasti hudby mnohé úspechy. Na pódiu sa správal suverénne, sebaisto a s basgitaristom predvádzali poriadnu show – ich spoločné „tance“ robili z koncertu takmer až divadelný zážitok. Keď nás Laurence pobádal k tlieskaniu počas skladieb, nenechali sme sa dvakrát prosiť. Po výbornom vystúpení sme si vytlieskali prídavok, pri ktorom sme všetci znova tlieskali, a dokonca postojačky. Laurence s Rogerom Innesom pri hraní poskakovali na pódiu do rytmu a ku koncu sa k nim pridal so svojou gitarou aj Ľuboš Beňa. A tak došlo aj na druhý prídavok. To už prišiel na chvíľu dopredu aj bubeník a klopkal do rytmu paličkami. Napokon Laurence zodvihol gitaru nad hlavu, a to už bol definitívny záver bluesového večera.
Nadmieru spokojní sa poslucháči rozišli domov alebo do ubytovacích zariadení, ako napríklad ja. Skonštatovala som, že dnes som si užila výhľad z dvoch veží, ale hudba ma potom zodvihla ešte do oveľa vyšších sfér – tak nejako vyzerá moje bluesové siedme nebo. Kvôli takému hudobnému povzbudeniu sa určite ešte niekedy do Skalice rada vrátim.
Kompletné fotogálérie z festivalu nájdete na webstránke Jindřicha Oplta a Facebooku Mesta Skalica od Miroslava Minďáša.
Text: Ružena Šípková
Foto: Jindřich Oplt
August 2016
