Moje najranejšie hudobné spomienky sa mi spájajú s koncom 70. a začiatkom 80. rokov 20. storočia a s rádiomagnetofónom môjho starého otca. Odkedy som sa naučila chodiť, rada som sa motala okolo neho, keď na rádiu „lovil“ rôzne rozhlasové stanice a nahrával si z nich hudbu na magnetofónové kazety. Už vtedy sa mi tá hudba páčila, hoci som ani nevedela, kto tie skladby hrá a spieva. Žiaľ, môj starý otec zomrel, keď som mala päť rokov. Často na neho spomínam a spomínala som na neho aj 2. augusta 2018 cestou do Trnavy na koncert Dua Live Guitars, ktorý sa konal na pódiu pri radnici v rámci projektu Leto na korze.
Duo Live Guitars tvoria Pavel Opatovský – spev, dvanásťstrunová akustická gitara, ústne harmoniky, perkusie a Jozef „Laci“ Pagáč – akustická gitara, elektrická gitara, sprievodné vokály. Netaja sa svojou láskou k bigbítovej hudbe. V repertoári majú známe hity hlavne zo 60. a 70. rokov 20. storočia, zaranžované pre gitarové duo a spev. Mnohým ich poslucháčom táto hudba prináša buď milé spomienky, alebo im predstavuje pesničky z obdobia mladosti ich rodičov. V každom prípade je to pohodová hudba napríklad na pekný slnečný augustový podvečer.
V Trnave som si v kaviarni pri radnici dala espresso kávu. Káva ide s hudbou veľmi dobre dohromady. Možno sú v nej rozpustené nejaké čierne noty, ktovie. O 18.00 hod. sa začal koncert skladbou z roku 1971 Ain´t No Sunshine, ktorú napísal Bill Withers. V roku 1972 táto pieseň dostala cenu Grammy za najlepšiu pieseň v kategórii R&B. Pôsobivá bola aj v aranžmáne pre dve akustické gitary a spev, tak ako zaznela v Trnave na korze. Nasledovala pesnička Don´t Play Your Rock´n´Roll To Me (1975), známa z repertoáru anglickej rockovej kapely Smokie. Jozef „Laci“ Pagáč v nej, ako v prevažnej väčšine skladieb toho večera, hral na elektrickej gitare. V podaní Dua Live Guitars nechýbal ani kultový hit, ktorý pôvodne nahralo v roku 1968 americké duo Simon & Garfunkel – Mrs. Robinson. Na lavičkách pred trnavskou radnicou sa príjemne sedelo, keď som sa poobzerala, videla som ľudí rôznych generácií. A tak som sa zase raz presvedčila, že pesničky, ktoré svojim fanúšikom prináša Duo Live Guitars, nie sú len pre pamätníkov. Navyše sú zahrané i zaspievané kvalitne a od srdca. Bleskovo sme sa zo svetovej scény preniesli do oblasti československého bigbítu. Zaznela skladba od kapely Olympic z roku 1971 – Bon soir, mademoiselle Paris. Hudbu napísal Petr Janda, text Zdeněk Rytíř a naspieval ju Jan Antonín Pacák.
Neskôr s touto pesničkou slávil úspechy aj spevák a hudobník Petr Muk s kapelou Shalom. Páčila sa mi aj verzia Dua Live Guitars i s ústnou harmonikou Pavla Opatovského. Ku skladbe Here Comes My Baby od kapely Tremeloes (1967) mám zvláštny vzťah, pretože sa nachádza na jednej z magnetofónových kaziet, ktoré mi ostali po starom otcovi. A tak som si ju na korze užila, ako sa patrí. A takisto aj pesničku kanadského speváka a autora piesní Leonarda Cohena Hallelujah, ktorá bola milou spomienkou Dua Live Guitars na istého Tomáša. Fanúšikom Pavla Opatovského a Jozefa „Laciho“ Pagáča určite neprekážalo, že je z roku 1984, a teda nie zo 60. či zo 70. rokov. Pavel Opatovský ju spieval vážne a dôstojne, naozaj ma oslovila. Keďže počasie bolo typicky letné, dobre do neho zapadla skladba z roku 1970 In The Summertime, ktorá bola najväčším hitom anglickej rockovej kapely Mungo Jerry. Človeku sa chcelo pri nej tancovať. Nasledovala pieseň z repertoáru anglickej hardrockovej kapely Uriah Heep Lady In Black (1970) a po nej československá bigbítová pesnička Klaunova zpověď, ktorú naspieval Petr Novák s kapelou George and Beatovens v roku 1968. Úspech mala i na trnavskom korze v roku 2018, zahraná a zaspievaná Duom Live Guitars.
Rhythm & Bluesovým alebo ak chceme rock´n´rollovým osviežením bola skladba My Girl Josephine. Napísali ju Fats Domino a Dave Bartholomew. Fats Domino ju nahral v roku 1960. Pesničku Black Magic Woman napísal anglický hudobník Peter Green. Po prvý raz ju nahrala kapela Fleetwood Mac v roku 1968 a stala sa blues-rockovým hitom. O dva roky neskôr sa stala ešte väčším hitom v podaní kapely Santana. Rockovú baladu Dust In The Wind nahrala v roku 1977 americká kapela Kansas. Pavel Opatovský a Jozef „Laci“ Pagáč ju na korze obaja hrali na akustických gitarách a Pavel Opatovský pridal i ústnu harmoniku. Pesnička znela veľmi príjemne, napriek ťaživému posolstvu jej textu, že nič netrvá večne. Po stíšení a zamyslení prišiel temperamentný rock´n´roll Carla Perkinsa z roku 1955 Blue Suede Shoes, samozrejme, v aranžmáne pre gitarové duo a spev. Hudobníci sa v nej poriadne rozbehli. Drajv jej dodala aj ústna harmonika. Pomaly sa blížil večer, a obecenstvu ani hudobníkom sa domov ísť nechcelo. Veď, ako povedal Pavel Opatovský, hudba poteší dušu aj telo, aby bolo v pohode. Poslucháči odmenili každú skladbu potleskom. Duo Live Guitars zahralo aj svoju vlastnú skladbu Jeseň, a to parádne. Páčila sa mi, pevne dúfam, že duo bude vo vlastnej tvorbe pokračovať. Nasledovala pieseň Holubí dům, ktorú v roku 1972 preslávila legenda československého bigbítu, český spevák a skladateľ Jiří Schelinger. Zaznela aj skladba z repertoáru mojej obľúbenej kapely Creedence Clearwater Revival Who´ll Stop The Rain (1970). Ale po daždi nebolo ani chýru, ani slychu, fúkal len príjemný večerný vetrík. Hudobníci sa priznali, že sa deň predtým trochu viac modlili, aby nepršalo. Letnú náladu umocnila reggae pesnička No Woman, No Cry, ktorú v roku 1974 nahrali Bob Marley and the Wailers.
Na korze v podaní Dua Live Guitars zaznela aj so zvukom ústnej harmoniky. Po nej nasledovali dve skladby z obdobia Československa. Prvou bola Dej mi víc své lásky, ktorú nahral Olympic v roku 1965, druhou Náhrobní kámen. Tú naspieval Petr Novák s kapelou Flamengo, tiež v 60. rokoch. Pavel Opatovský poznamenal, že to bolo v minulom tisícročí. Strašné, ako ten čas letí. Ale aj v tomto tisícročí táto pesnička znie dobre, aj s elektrickou a s akustickou gitarou a s ústnou harmonikou. Po precítenej skladbe To Love Somebody z roku 1967, známej v podaní kapely The Bee Gees, prišla rock´n´rollová skladba Johnny B. Goode od Chucka Berryho. Duo Live Guitars ju zahralo a zaspievalo výborne a vyslúžilo si veľký potlesk. Táto pesnička je síce z roku 1958, ale to nič nemení na hudobnom hesle Pavla Opatovského a Jozefa „Laciho“ Pagáča: Back To The Sixties. S obecenstvom sa rozlúčili energickou pesničkou La Bamba. Je to vlastne mexická ľudová pieseň, ktorej rock´n´rollovú verziu nahral v roku 1958 Ritchie Valens. Duo Live Guitars malo na korze úspech. A zahralo a zaspievalo si veru poriadne: jeho vystúpenie trvalo hodinu a 40 minút.
Čo s načatým večerom? Posedela som si na železničnej stanici, pretože vlak, ktorým som cestovala domov, meškal 35 minút. Ako som si cestou domov hovorila, žiadny dopravný prostriedok nemá moc odviezť ľudí proti prúdu času. Hudba to však dokáže. Vedel to môj starý otec, a teraz to už viem aj ja. Na vlnách hudby sa aspoň na krátke okamihy môžeme stretnúť.
Ružena Šípková
August 2018
