Začalo to v januári tohto roku, kedy sa známy muzikant Fedor Frešo rozhodol usporiadať v bratislavskom Kafe Scherz jednorazovo jam-session pri príležitosti svojich narodenín. Prizval si viac-menej náhodne kolegov, hlavne tých, ktorí mali v ten deň voľno. Akcia sa stretla s neočakávane veľkým úspechom a tak Frešo usporiadal ďalšie podobné „predjarné“ stretnutie v marci a do tretice „letné“ v sobotu 9. júna 2018. Tuto si priaznivci bluesu a rock’n’rollu opätovne prišli na svoje. V programe, tentokrát s rovnakými porciami bluesu a rock’n’rollu, participovali okrem neodmysliteľnej Fedorovej basovej gitary doslova rovnocenne sekundujúci bubeník David Juraj Raši (ktorý už pomaly patrí medzi našu bubenícku špičku); za klavírom sa už tradične objavil rock’n’rollový spevák a „drvič“ tohto hudobného nástroja Andi Ray Haverda, gitár sa zhostili Juraj „Dura“ Turtev, Milan Konfráter a Kirill Panshine. Nechýbal ani ďalší „pekelný“ gitarista a šoumen Paľo „Hrnec“ Hrnčirík z Holíča. Na pódiu sa neočakávane objavil i neohlásený, ale spontánne s radosťou prijatý ďalší hosť, Vladislav „Slnko“ Šarišský, vynikajúci klavirista a skladateľ, ktorý však vytiahol ústnu harmoniku.
Fedor Frešo je obecne známa hudobnícka veličina, impozantný je výpočet jeho aktivít so slávnymi kapelami. Jeho záber je však širší, okrem tradičného jazzu ba aj folku sa v posledných rokoch objavuje po boku bluesových muzikantov, napríklad ako člen formácie Dura Blues Club Juraja Turteva či tria českej Blueswoman Petry Börnerovej. A nie je to tiež iba Sideman, teda muž už v pozadí, ako znie názov jeho knihy spred pár rokov. Ďalšou jeho srdcovkou je totiž rock’n’roll, v jeho autentickej, originálnej podobe. Ak by ste ho navštívili v Rusovciach, boli by ste prekvapení rozsahom jeho archívu pol storočia starých vinylov a nahrávok. Ak sa ho spýtate na niečo z histórie tohto hudobného žánru, rovnako budete prekvapení jeho rozsiahlymi znalosťami. Lenže „rock’n’roll je dieťaťom blues“ – ako sa vyjadril Muddy Waters – a my bluesom v tomto článku začneme.
Konkrétnejšie Kirillom Panshinom, rodákom z ďalekého Petrohradu, ktorý svoj hudobný život zasvätil predovšetkým dvom veličinám tohto žánru – B. B. Kingovi a Steve Ray Vaughanovi. Kirill už pravidelne otvára tieto jam-sessiony v úlohe speváka bluesových štandardov, v tomto prípade prostredníctvom Why I Sing the Blues a po prestávke Hendrixovým Little Wing. Jeho počínaniu neodolal Hrnec , alebo ak chcete Paľo Hrnčirík, a priskočil na pódium: „toto ja musím!“. Zvyšok večera sa Kirill prezentoval kultivovanými vkusnými sólami.
Po Kirillovom vstupe nastal prvý obrat, nastúpil vynikajúci hudobník, Pezinčan Milan Konfráter – gitarista a spevák, ktorého poznajú okrem iného aj ako organizátora známeho pezinského festivalu – s viac ako desaťročnou tradíciou Blues na mlyne. S ním sa obecenstvo vydalo po koľajniciach rock’n’rollu, Konfo vo svojom vstupe zaspomínal na ranú epochu Elvisa Presleyho: That’s All Right Mama, Blue Moon a Mystery Train, aby nakoniec preladil na Beatles prostredníctvom skladby I Saw Her Standing There.
V pohodovej atmosfére, podčiarknutej upokojujúcim spevom Juraja Turteva, sa diváci – prostredníctvom jeho pesničiek nielen v anglickom, ale aj v slovenskom jazyku, predovšetkým na texty poetky Judity Kaššovicovej, opätovne „preladili“ do vĺn bluesu. Ocitnúť sa na pódiu s Jurajom Turtevom je automaticky nabiť sa pozitívnou energiou. Duraje totiž človek, ktorý prezentuje hudbu spôsobom, akým rieši akúkoľvek situáciu: pokojom a dobrou náladou.
Jeho pravým opakom, hoci v najlepšom slova zmysle, je Andi Ray Haverda, ktorý aj tentoraz predviedol svoje rock’n’rolly, alebo ak chcete prostredníctvom klavíra a suverénneho spevu „hektické štýly boogie“. S Jerry Lee Lewisovými pesničkami Milk Shake Mademoiselle, High School Confidental alebo Little Richardovou Jenny, Jenny, Jenny rozprúdil žily už aj tak vyhecovaného publika. Pri skladbe Good Golly Miss Molly si dokonca ľahol pod klavír a hral tak.
Horúcu atmosféru umocnil ďalší hosť, šoumen s nevyčerpateľnou energiou, bravúrny gitarista a expresívny spevák Paľo Hrnčirík, ktorý svojich spoluhráčov a najmä publikum zaviedol na cestu po stopách Jimiho Hendrixa, Joea Bonamassu či v neposlednom rade mississipského blues. Na slávne Stormy Monday si z publika vyvolal Juraja Turteva. Záver koncertu patril „hecovačke“ s Vladom Šarišským vo forme Loudermilkovej skladby Tobacco Road.
Pre úplnosť treba spomenúť hudobníkov, ktorí sa podieľali na prvých dvoch akciách: harmonikár Erich „Boboš“ Procházka, gitarista Štefan Lengyel, bubeník Cyril Zeleňák a ako hostia ďalší harmonikár Juraj Schweigert a Peter Lipa. Dnes sa dá už hovoriť, že tieto jam-sessiony majú svoje miesto pod slnkom, vznikla tu tradícia, v ktorej aktéri hodlajú pokračovať.
Text: Ellen Haverdová
Foto: Patrícia Macová
Jún 2018
