V utorok 13. októbra oslávil 80. narodeniny vlastník jedného z najvýraznejších hlasov na britskej hudobnej scéne – spevák Chris Farlowe. Podobne ako Eric Burdon, Van Morrison či Steve Winwood sa objavil niekedy v polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia a hoci nikdy nedosiahol taký stupeň slávy, popularity a komerčného úspechu ako oni, je pre mnohých fanúšikov bluesovej a rockovej hudby doslova ikonickým pojmom.
Napriek svojmu vysokému veku je ešte stále aktívny. Ako som pozeral na jeho internetovej stránke v posledných troch mesiacoch tohto roka má vystúpiť na niekoľkých plánovaných koncertoch s Hamburg Blues Bandom a Krissy Matthewsom v Nemecku. Pravda, či sa uskutočnia nie je v tejto dobe vôbec isté. Chris Farlowe chcel osláviť spolu s fanúšikmi na koncertnom pódiu aj svoje životné jubileum počas Chelsea Blues Festivalu v Londýne, no koronavírus všetko zmenil a organizátori preložili celý festival až na 13. marca budúceho roka. Dúfajme, že dovtedy sa situácia upokojí a návštevníci festivalu mu zavinšujú k narodeninám, i keď s päťmesačným oneskorením. Nám však nič nebráni, aby sme mu zaspievali k jeho jubileu už dnes Happy Birthday!!! Pri tejto príležitosti vám ponúknem krátku ukážku z pripravovanej knihy o stretnutiach s bluesovými a rockovými velikánmi.
Na trikrát s Chris Farloweom: S ikonou britskej bluesrockovej scény, spevákom s veľkým hlasom, Chris Farloweom, som sa zoznámil najprv na diaľku prostredníctvom jeho hitovej verzie skladby Out Of Time od Micka Jaggera a Keitha Richardsa. Mimochodom nahral aj celý rad ďalších „stonáckych“ skladieb vrátane Satisfaction či Paint It Black a všetkým vtisol pečať svojej osobnosti a hlasovej originality. Bolo ich toľko, že šikovný producent by mohol potešiť fanúšikov albumom s názvom Chris Farlowe sings The Rolling Stones.
V druhej polovici šesťdesiatych rokov som si ako nadšený bigbiťák písal o hudbe s viacerými rovnako postihnutými pen pals zo zahraničia. Už ani neviem ako, ale stal som sa aj členom fanklubu Chrisa Farlowea a vďaka tomu mi každý mesiac chodil poštou rozmnožený newsletter s aktuálnymi správami o ňom, s kým hrá, čo a kde. Tajomníčka fan klubu mi dokonca poslala aj magnetofónovú pásku s jeho nahrávkami, takže som bol v obraze. V jeho vtedajšej sprievodnej kapele The Thunderbirds hrali v tom čase viacerí neskôr slávni muzikanti ako gitarista Albert Lee, klávesák Vincent Crane, bubeník Carl Palmer, ba dokonca sa tam mihol aj budúci bubeník Led Zeppelin John Bonham. Vďaka spomínanej magnetofónovej páske som prvýkrát počul aj Farloweovu famózmu verziu Stormy Monday Blues, ktorú spieva dodnes. Potom prišiel okamih, keď sa mi dostal do rúk dvojalbum Colosseum Live. Čo dodať? Bola to absolútna bomba.
Roky plynuli, Farlowe spieval s Atomic Rooster, koncertoval s organistom Brian Augerom, ktorý bol kedysi čestným členom jeho fanklubu, nahrával sólové albumy a roku 1988 sa objavil ako hosť na sólovke Jimmy Pagea Outrider, kde spevácky exceloval v troch skladbách, vrátane hymny Blues Anthem (If I Cannot Have Your Love). No najkurióznejšie hosťovanie bolo na štúdiovom cédečku rakúskej kapely Bluespumpm, na ktorom zaspieval netypickú verziu piesne Take Me Home, Country Roads od Johna Denvera.
Ako správny fanúšik som všetko toto so záujmom sledoval a celé roky zbieral informácie a nahrávky. Najprv platne a neskôr cédečká. No prvé stretnutie „na živo“, ktoré som absolvoval začiatkom deväťdesiatych rokov, keď som bol spolu s Mirom Dvorským na koncerte Chrisa Farlowea vo viedenskom klube Rockhaus, mi prinieslo tak trochu sklamanie. Farlowe síce spieval dobre, ale sprievodná kapela sa pokúšala byť príliš „moderná“, prevažoval zvuk klávesov a nebolo to ono. Zato onedlho, potom čo roku 1994 kapela Colosseum obnovila svoju činnosť v tom istom zložení ako nahrala dvojalbum LIVE, teda aj s Chrisom Farloweom, privítali sme ho v júli roka 1997 v bratislavskom PKO. Samozrejme to bolo už iné kafé. Napriek tomu (alebo práve preto?), že hrali len samé staré veci ako Rope Ladder to the Moon, Walking in the Park či už spomínaný Stormy Monday Blues, bola to fantázia. Po koncerte všetci členovia Colossea vyšli do predsália, kde podpisovali platne a nenútene sa bavili s fanúšikmi.
O osemmásť rokov neskôr, v septembri roku 2015 sa do Bratislavy vrátil Chris Farlowe už ako sólista. Samozrejme som si nenechal ujsť ani tento koncert. Do Múzea obchodu si priviedol sprievodnú kapelu zloženú z veteránov britskej scény pod vedením gitaristu Normana Beakera. Ten na začiatku koncertu i po prestávke zaspieval dve skladby a potom sa už pri mikrofóne objavil 74-ročný nenápadný, šedivý a zhrbený pán v okuliaroch, ktorý keď otvoril ústa a zaznel jeho výrazný a nezameniteľný hlas, dal nám zabudnúť, že už dávno je v dôchodcovskom veku. A potom to išlo – Stormy Monday Blues, Out of Sight, I´ll Sing The Blues For You, Standing On Shakey Ground, Blues As Blues Can Get, I Don´t Wanna Sing The Blues No More, All Or Nothing a samozrejme nechýbala ani skladba Out Of Time, ktorú ponúkol ako prídavok na záver nádherného koncertného večera.
Po koncerte sa mi ho podarilo poriadne prekvapiť, keď som mu ukázal starú členskú legitimáciu jeho fan clubu z konca 60. rokov, z čias keď ešte spieval so skupinou The Thunderbirds. Skoro mu oči vypadli. Určite nečakal, že niečo také sa objaví práve na Slovensku a s radosťou mi dal autogram aj na starú fotografiu a zapózoval pred zadným vchodom do múzea.
Bonzo Radványi
13/10/2020
