Keď som si v poslednú októbrovú sobotu cestou na festival BioBlues 2015 v Řevnicích pri Prahe predstavoval ponuku rozličných „zaručene zdravých“ bio klíčkov, ovsených vločiek, semienok, zrniečok, orieškov, zeliniek, kašičiek, čajíčkov, šalátov a vegeteriánskych či vegánskych diét, nebol som celkom vo svojej koži. No nakoniec som si pochutnal na výbornej pečenej klobáse s chrenom a horčicou a originál ruskej vodke. Hlavný organizátor mi totiž na moje veľké potešenie vysvetlil, že názov festivalu nemá nič spoločné s bio stravou ale pochádza pôvodne od slova biograf, keďže prvé dva ročníky festivalu sa uskutočnili v bývalom kine.
Nasledujúce ročníky, vrátane tohtoročného jubilejného piateho, sa uskutočnili už v „boude“, ako domáci láskyplne nazývali drevenú budovu bývalého skladu na železničnej stanici v Řevnicích. Drevenica s obrovským pódiom, svetlami, zvukovou aparatúrou, barovým pultom – slovom typický juke joint ako niekde v Mississippi a k tomu ešte vonkajšia terasa, kde bol stánok s cédečkami, predávali sa už spomínané klobásy a proti chladu bojovali plamene vatry vo veľkom kovovom sude.
Plný dom fanúšikov, mladých i starších, dokonca kopa malých detí, doslova rodinná pohoda a k tomu živá hudba. O tú sa postaralo hneď na úvod naše duo s Ľubošom Beňom. Odozva bola celkom dobrá. Aspoň tak usudzujem podľa potlesku i z toho, že ľudia s nami spievali, keďže festival bol „na stojáka“ podupávali si do taktu, niektorí začali aj tancovať a poniektorí si dokonca kúpili aj naše cédečko.
Po nás nastúpila čisto vokálna a capella formácia Skety. Tri baby a traja chalani, ktorí síce okrem úvodnej Route 66 nespievali blues ale ich vystúpenie bolo celkom príjemným občerstvením. Ponúkali staré americké swingové štandardy, melódie od Beatles, Pink Floyd, až po zvučku z tv seriálu 30 prípadov majora Zemana.
Tretia a posledná časť festivalového večera patrila kapele s nekonečným názvom: Jan Kořínek Soultet Revue feat. Lorenzo Thompson, Alice Bauer and Hot Sisters. Jan Kořínek je známy pražský organista a klávesák, ktorého staručký Hammond organ a Fender piano zabrali skoro polovicu pódia a ich nádherný zvuk dominoval v celkovom sounde kapely. Lorenzo Thompson je zasa čierny americký spevák a showman z Chicaga, ktorý v závere koncertu zliezol s mikrofónom z pódia a spievajúc tancoval spolu s nadšeným publikom.
Alice Bauer & Hot Sisters, boli tri dámy, ktoré jačali odpovede spevákovi, teda fungovali ako vokalistky a aj ako občasné sólistky. K nim si treba prirátať ešte výborného bubeníka, basistu, gitaristu a trojčlennú dychovú sekciu (dva saxofóny a trúbka), takže celkový počet členov Soultet Revue sa vyšplhal až na jedenásť. A čo hrali? Jan Kořínek síce pri uvádzaní spomínal aj nejaké vlastné veci, no väčšinou išli na istotu a hrali staré známe bluesové a soulové štandardy ako Unchain My Heart, What´d I Say, Mojo Working, What A Wonderful World či Sweet Home Chicago ako prídavok na úplnom konci.
Príjemný festival, super atmosféra a výborné publikum, ktoré si aj napriek občasným problémom s ozvučením viditeľne pochutilo na biozdravej, i keď poriadne mastnej, korenistej a občas až ostro pálivej hudobnej ponuke.
Kompletní fotogalerie z festivalu od Karla Šustera tu.
Text: Bonzo Radványi
Foto: Karel Šuster
November 2015