Keď som 3. mája 2019 navštívila koncert poľského klaviristu a skladateľa Piotra Wyleżoła v piešťanskej reštaurácii La Musica, túžila som sa tam čoskoro znova vrátiť. Veď nie len z blues, ale aj z jazzu je človek živý, aspoň teda ja. Želanie sa mi splnilo a už 14. júna som opäť prišla na to isté miesto, tentoraz na koncert hudobnej formácie Bernhard Wiesinger Quartet. Ako som sa dozvedela z webovej stránky hudobníka Bernharda Wiesingera, je saxofonista, skladateľ a učiteľ. V rámci svojho postgraduálneho štúdia absolvoval dva semestre na renomovanej Berklee College Of Music v americkom Bostone. Na konci jeho štúdia hry na saxofóne na Konservatorium Wien Privatuniversität mu bol udelený titul magister umenia.
Od roku 2006 je docentom medzinárodného jazzového workshopu v rámci Jazz & Wine Summer v Poysdorfe. Bernhard Wiesinger hral napríklad aj v Číne či v USA, ale vystupuje tiež na Slovensku a v Českej republike. Okrem iného je známy ako člen hudobnej formácie freeTENORS, ktorú tvoria hudobníci z Rakúska, z Českej republiky a zo Slovenska a v ktorej účinkuje aj jeden z najlepších európskych saxofonistov Harry Sokal. Vďaka koncertu freeTENORS v Piešťanoch som si vlastne výborného saxofonistu Bernharda Wiesingera zapamätala. Tešila som sa, keď som sa dozvedela, že do Piešťan znova zavíta.
14. júna, hoci sa leto ešte oficiálne ani nezačalo, nebol „Cold Day In Hell“, ale „Hot Day In Hell“. Teplota sa vyšplhala nad 30 °C v tieni. Stačilo mi prejsť z domu na stanicu a mala som pocit, že mám úpal. V kúpeľnom meste bolo však chladnejšie, čomu som sa veľmi potešila. Koncert sa tentoraz konal na letnej terase v mestskej záhrade reštaurácie La Musica. Záhrada je pekná, veľká a zároveň útulná, plná zelene a kvetov. Usadila som sa v príjemnom tieni na čiastočne krytej terase, kde sa nachádza aj pódium pre hudobníkov. Ako interiér reštaurácie, tak aj záhradu a terasu zdobia dekorácie – rôzne retro predmety, historické prístroje a hudobné nástroje. Zaujala ma vyradená autobusová zastávka, stojaca v záhrade, a pripevneným veľkým dychovým nástrojom. Už na ňom len odtrúbiť začiatok leta, povedala som si. Atmosféru dotvárali deti, hrajúce sa na ihrisku – na preliezačkách a v drevenom domčeku.
O 20.00 hod. sa začal koncert. Bernhard Wiesinger Quartet vystúpil v zostave: Bernhard Wiesinger – tenorový a sopránový saxofón, Oliver Kent – klavír, Philipp Zarfl – kontrabas a Klemens Marktl – bicie. Hneď od začiatku ma zaujala hra bubeníka, svižná, ale pritom jemná a citovo zafarbená. Možno mu energiu dodala aj káva, ktorú pred koncertom vypil. Aj mne sa vždy lepšie píše po káve. Ale žarty bokom: viaceré internetové zdroje mi prezradili, že Klemens Marktl patrí medzi najlepších európskych bubeníkov mladšej generácie a že je aj talentovaným skladateľom a pedagógom. Magisterský titul v hudbe získal po štúdiu v Holandsku. Veľa času strávil aj v New Yorku, kde spolupracoval s tamojšími hudobníkmi. Je tiež docentom hry na bicích nástrojoch na rôznych medzinárodných workshopoch a od konca roka 2011 je profesorom jazzových bicích a rytmiky na Korutánskom krajinskom konzervatóriu.
Prvá skladba na piešťanskom koncerte mala dosť dlhý portugalský názov: Uma relação permanente (v preklade: Trvalý vzťah). Ako prezradil Bernhard Wiesinger, je jej autorom a venoval ju svojej manželke. Obdivovala som súhru hudobníkov na pódiu a užívala som si hudobný súlad. Zaujali ma dve dlhé sóla, ktoré zahrali saxofonista a klavirista. Zvuk tenorového saxofónu mi sprvu pripadal zasnívaný a trochu ponorený do seba. Zrejme to bolo dané intímnym charakterom skladby. Poslucháči ocenili frontmana kapely silným potleskom. Keď skladba doznela, Bernhard Wiesinger sa ujal slova. Predstavil kapelu a upresnil, že prichádzajú z Rakúska, z Viedne. Poďakoval za pozvanie do Piešťan a dodal, že sú radi, že nám môžu zahrať. V ten večer zneli hlavne skladby Bernharda Wiesingera a Klemensa Marktla. Druhá skladba sa volala December a bola z autorskej dielne bubeníka. Bola pomalá a lyrická a aj v ráznejších pasážach osviežujúca ako zimný chlad, čo bolo po horúcom dni príjemné.
Bernhard Wiesinger v nej hral na sopránovom saxofóne. Zaujímavá bola hra kontrabasistu a tiež jeho sólo, po ktorom sa ozval hlasný potlesk publika. Pôsobivé boli aj sóla klavíra a saxofónu. Výrečnú a vnímavú hudbu si evidentne užívali hudobníci i obecenstvo. Autorom veselej a roztancovanej skladby One Shaky Waky je Bernhard Wiesinger a zahral si v nej na tenorovom saxofóne, okrem iného aj pekné hravé sólo. V sóle sa predviedol aj Oliver Kent. Nasledovala skladba od Stevieho Wondera All I Do, samozrejme, vo vlastnom aranžmáne kapely. Začiatok bol mierny a nežný, no časom hudbe dodali dôraznosť hlavne tenorový saxofón a bicie. Poslednou skladbou pred pauzou bola Traffic (Premávka), ktorú zložil Klemens Marktl. Začala sa hrou kontrabasu a bicích, potom sa pridal klavír a napokon tenorový saxofón. Miestami sa mi zdalo, že v jeho zvuku naozaj počujem trúbenie áut. Bicie hudbe dodávali švih a napätie.
Naopak, v tónoch klavíra som cítila niečo upokojujúce. Počas jeho sóla sa na terase rozsvietili svetlá. Philipp Zarfl, ako počas celého koncertu, hral na kontrabase s chuťou a energicky. Frontman znova predstavil členov svojho quartetu. Skladba bola rozmanitá ako situácia v premávke – raz pokojnejšia, raz dynamickejšia. Skončila sa poriadne výbušne, dokonca aj s ráznymi bicími, vyzeralo to na dopravnú nehodu. Po 25-minútovej prestávke koncert pokračoval ďalšími skladbami, napríklad jazzovým štandardom I Fall In Love Too Easily, ktorý zložil Jule Styne. Klavír v tejto skladbe znel zasnívane, tenorový saxofón postupne prechádzal od nežnosti k rozochvenosti a hra kontrabasu a bicích tiež zrejme vyjadrovala menšie turbulencie v ľudskom srdci.
Živá a pulzujúca hudba sa niesla večerom, obecenstvo tlieskalo, vládla pohodová atmosféra. Na terase sa mi sedelo veľmi príjemne, ale ako zvyčajne som nemohla ostať na koncerte až do konca. Cestou domov mi napadlo, že na koncerte vynikajúcej viedenskej jazzovej kapely som si mohla dať viedenskú kávu. Ale i moja obľúbená zalievaná splnila svoj účel. Navyše som sa s hudobníkmi aj trochu porozprávala po anglicky a po nemecky, čo je konverzácia v praxi na nezaplatenie. Bernhard Wiesinger Quartet okrem estetického zážitku z hudby priniesol závan decembrového osvieženia do horúceho júnového večera. Milovníkov jazzu skutočne potešil.
Ružena Šípková
06/2019
