Uvedenie do Bluesovej siene slávy sa v USA považuje za jedno z najväčších ocenení The Blues Foundation, ktoré bluesový hudobník či spevák môže získať. Od založenia Blues Hall of Fame uplynulo už 34 rokov, no za ten čas sa tejto cti dostalo len jedinému hráčovi na saxofón – Louis Jordanovi. Teraz sa to zmení, lebo v tomto roku do Bluesovej siene slávy uvedú hneď ďalších troch. Bude to nebohý jazzbluesový velikán Eddie „Cleanhead“ Vinson (obrázok vpravo), 87-ročný priekopník rhythm & bluesu Big Jay McNeely a o desať rokov mladší Eddie Shaw, bluesová legenda z Chicaga.
Okrem spomínaných troch saxofónistov do Bluesovej siene slávy uvedú v tomto roku aj country bluesmana Roberta Pete Williamsa z Lousiany, ktorého 100. výročie narodenia si pripomenieme v marci a velikána Mississippi hill country bluesu R. L Burnsidea (obrázok pod článkom). Oboch samozrejme in memoriam. K nim sa pridajú aj ľudia zo zákulisia – nehudobníci, ktorí sa zaslúžili o bluesovú scénu – manažér Mike Kappus z Rosebud Agency, bluesový promotér a vlastník gramofiriem Duke a Peacocok Records Don Robey z Houstonu a talentovaný producent a skladateľ Dick Shurman z Chicaga.
The Blues Foundation ocení aj knihy, albumy a historické single, ktoré obohatia Bluesovú sieň slávy. K výberu pre rok 2014 patrí kniha Petra Guralnicka Dream Boogie: The Triumph of Sam Cooke, ďalej albumy Moanin‘ at Midnight od Howlin´ Wolfa z roku 1958 a Hawk Squat od slide gitaristu a speváka J.B Hutto z roku 1969 a 5 starých singlov, ktoré sa zapísali do bluesovej histórie:
Tampa Red & Georgia Tom – It’s Tight Like That (Vocalion, 1928)
Charley Patton – High Water Everywhere, Parts I & II (Paramount, 1930)
Kokomo Arnold – Milk Cow Blues (Decca, 1934)
Erskine Hawkins and His Orchestra – After Hours (Bluebird, 1940)
Robert Petway – Catfish Blues (Bluebird, 1941)
Slávnostná ceremónia uvádzania do Bluesovej siene slávy sa uskutoční v stredu 7. mája, v predvečer udeľovania 35. výročných cien Blues Music Awards v Memphise.
Bonzo Radványi
Február 2014
