Ešte v druhom májovom týždni, keď som navštívila tradičný trnavský kvetinový rínok Májový kvet, som sa dopočula, že 27. mája sa má uskutočniť v Synagóga Café koncert kapely The Blues Mother-In-Law (Bluesová svokra). Potešila som sa: ak mi do toho nič vážne nepríde, pôjdem na blues-rock. Neskôr som našla na sociálnej sieti bližšie informácie o spoločnom koncerte Bluesovej svokry a česko-slovenskej hudobnej formácie W Band, ktorý bude v sobotu 27. 5. 2017 o 20:00 hod. v trnavskej Synagóga Café. Tiež som sa dozvedela, že frontmanom W Bandu je Walter Bartoš st. z moravského mesta Strážnice, ktorého som videla hrať na elektrickom kontrabase v Skalici v auguste 2016 na koncerte k 15. výročiu festivalu Hudba v Meste. Bol tam ako hudobný hosť kapely Slovak Blues Project. Ich muzika ma doslova napumpovala energiou a nielen mňa. Potlesk publika hovoril za všetko. V Skalici som si hudbu užívala, tak prečo by som si to nezopakovala aj v Trnave? O koncerte som povedala kamarátke a okamžite bola rozhodnutá, že pôjdeme spolu. Tak sa aj stalo.
Našťastie sa nekonal chlad, dážď a vietor, ktorými sa tohtoročná jar už viackrát predviedla. V deň koncertu bolo teplé a slnečné, priam letné počasie. Preto sa mi dobre cestovalo do Trnavy i kráčalo k Synagóga Café. Vtáčence vyspevovali a dobre sa to počúvalo, hoci to nebol blues.
Keď som prišla na „miesto činu“, dala som si hneď dobrú espresso kávu, veď som mala pred sebou dlhý večer. Kým som čakala na kamarátku, vychutnávala som si okrem kávy i neopakovateľnú atmosféru Synagóga Café, v ktorej som bola už druhý raz. Veľmi sa mi páčili starodávne maľby na strope a zaujali ma okná po bokoch pódia i nad pódiom, cez ktoré do priestorov Synagógy prúdilo tlmené denné svetlo. Interiér ako celok pôsobil dôstojne a majestátne a pohybovalo sa v ňom mnoho hudobníkov. Nie len účinkujúcich, ale aj tých, ktorí prišli ako poslucháči. O 20:00 hod. sme už s kamarátkou sedeli za stolíkom a tešili sme sa na hudobný zážitok. Namiesto vstupeniek sme dostali na zápästia náramky zo zeleného papiera (pekná jarná farba). Synagóga Café sa zaplnila fanúšikmi modrej muziky.
Na začiatku blues-rockového večera povedal pár slov bluesman a hudobný publicista Peter „Bonzo“ Radványi. Ako prvá vystúpila trnavská hudobná formácia The Blues Mother-In-Law, s ktorou kedysi hrával. V roku 1998 nahrala táto kapela ako prvá slovenská bluesová kapela prvé koncertné CD v histórii slovenského blues. Získala zaň výročnú cenu Slovenskej bluesovej spoločnosti a bola vyhlásená za Bluesovú skupinu roka na Slovensku. V súčasnosti hrá Bluesová svokra v zostave: Vlado „Gary“ Machala – gitara a spev; Tóno Šidlík – bicie a spev; Silvio „Francesco“ Tibenský – basová gitara a spev; Laco Bartoš – gitara a spev. S chuťou a profesionalitou predviedli piesne zo svojho bluesového a rockového repertoáru. Boli to prevzaté skladby, no vo vlastnej úprave, ako Stormy Monday Blues, Mary Had A Little Lamb či Too Tired. Zaznela len jediná (tiež prevzatá) skladba so slovenským textom: Láska je blues, ktorú muzikanti zahrali na želanie W Bandu. Ako spevák sa predstavil hlavne Vlado Machala, ale zaspieval si aj Tóno Šidlík. Skladbu The Thrill Is Gone parádne zaspieval Laco Bartoš, známy aj z bigbítovej kapely The Breakers. Publikum sa tešilo i z pekných gitarových sól. Hudba bola príjemne melodická a hra basovej gitary a bicích jej dodávala výborný rytmus a groove. Publikum v Synagóge to ocenilo a tlieskalo. Kapela prvý set zakončila energickou skladbou Cold Day In Hell, počas ktorej niektorí poslucháči tlieskali do rytmu. Na jej konci zahral Tóno Šidlík strhujúce sólo na bicie. V Synagóge po ňom znel dlhotrvajúci potlesk.
Po krátkej prestávke prišiel na scénu W Band. Na jeho vystúpenie som bola zvedavá, pretože túto kapelu som nikdy predtým hrať nepočula a nepoznala som ani jej repertoár. Táto česko-slovenská hudobná formácia hrá moderné blues s prvkami funky a soulu. Vystupuje na mnohých koncertoch, v kluboch i na hudobných festivaloch. V septembri 2015 zahrala na celovenskej súťaži Slovakian Blues Challenge v Skalici a účinkovala na poľskom festivale Front Porch Blues v Chorzówe. Kapela hrá v zostave: Paľo Hrnčirík – gitara a spev; Miroslav Mikeska – bicie; Walter Bartoš ml. – gitara; Walter Bartoš st. – basová gitara a spev. W Band hral muziku, ktorá bola plná nielen energie, ale aj srdečnosti. Rytmika fungovala na jednotku, všetci členovia kapely hrali odušu, no najviac pozornosti pútal asi Paľo Hrnčirík (známy i z kapely Slovak Blues Project) svojím precíteným spevom a „tancami“ s gitarou pri sólach. Zdalo sa mi, akoby aj cez neho vo vypätých pasážach skladieb pretekal elektrický prúd a gitara mu v rukách priam nariekala i smiala sa. Z jeho spevu mi utkvelo v pamäti hlavne pôsobivé striedanie výšok a hĺbok. Sprievodného slova sa ujal Walter Bartoš st. a vtipné bolo, keď poznamenal, že v Synagóga Café je na koncerte veľa Bartošovcov – tvoria nielen 50 % W Bandu, ale aj v publiku sedia dvaja – Laco a Fero Bartošovci z The Breakers. Takže v konečnom dôsledku je to 2:2. W Band mal úspech, jeho set nám ubehol veľmi rýchlo a potleskom sme povedali všetko.
Prišla dlhšia prestávka, po ktorej sa malo ešte hrať až do 23:30 hod. Žiaľ, my s kamarátkou sme sa už pred desiatou hodinou museli pobrať domov. Boli sme však spokojné a v dobrej nálade. Modrá hudba stvára divy. Hudobná pointa prišla po mojom návrate do Serede: v ten deň sa v amfiteátri až do hlbokej noci konal majáles. Ešte keď som si okolo polnoci líhala spať, počula som muziku istej slovenskej punk-rockovej hudobnej skupiny cez celú Sereď. S úsmevom som spomínala, ako hudobníci v trnavskej Synagóga Café dbali na to, aby počas koncertu hudba nebola príliš hlasná. Napokon som prívalu decibelov aj tak neunikla. Mám to ja šťastie – užila som si blues-rockový koncert a ešte som aj ušetrila 13 eur za vstupenku na majáles.
Ružena Šípková
Máj 2017
