Metropola Európskej únie nás aj napriek piatku trinásteho privítala príjemným slnečným počasím. V historickom centre mesta, ktoré bolo popretkávané modernými ale nepeknými presklenými kolosmi, pulzoval život a my sme spolu so starým známym, šéfom Chorvátskej bluesovej asociácie Borisom Hrepom, zakotvili na chvíľu v slepej uličke s názvom Delirium Tremens v rovnomennej pivárni. Mimochodom v tej uličke bol aj protipól známeho symbolu Bruselu – bronzovej sošky cikajúceho chlapca tzv. Manneken Pis, soška cikajúceho dievčatka Jeanneke Pis. No ale to bolo asi tak všetko, čo sme spolu s Ľubošom Beňom stihli z krás Bruselu.
Hlavné mesto Belgicka bolo v dňoch 12. – 14. marca dejiskom najväčšieho bluesového podujatia na starom kontinente, medzinárodnej súťažnej prehliadky s názvom European Blues Challenge, ktorú už po piatykrát zorganizovala Európska bluesová únia. Odštartoval ju štvrtkový koncert, na ktorom sa prezentovali domáci bluesmeni, vrátane víťaza EBC z roku 2011, kapely Howlin´ Bill. Samotná súťažná prehliadka bola rozdelená do dvoch večerov, počas ktorých sa na pódiu preplnenej koncertnej haly Ancienne Belgique v historickom centre Bruselu prezentovali bluesmeni z 20 krajín Európy.
Medzi nimi bol aj víťaz Slovakian Blues Challenge, gitarista a spevák Jerguš Oravec so svojim triom. A verte mi alebo nie, bol som dosť na mäkko, keď som videl Jerguša na obrovskom nasvietenom pódiu pod veľkou slovenskou vlajkou a počul som aký úspech má u publika. To Jergušovi nielenže nadšene tlieskalo ale v jednej chvíli s ním aj spievalo. A hoci si z Bruselu cenu neodniesol, sebe i slovenskej bluesovej scéne spravil veľmi dobré meno. Po skončení koncertu sa pri ňom pristavil dokonca samotný prezident americkej The Blues Foundation, pán Jay Sieleman, ktorý bol v Bruseli ako člen odbornej poroty a zložil mu hold slovami: „Páčilo sa mi ako si hral celým srdcom … si na tej správnej bluesovej ceste“.
Hovoriť o jednotlivých účastníkoch European Blues Challenge by trvalo veľmi dlho. Úroveň všetkých kapiel bola taká vysoká, že v podstate každá z nich mohla zvíťaziť. Mojim favoritom bol mladý, niečo vyše 20-ročný, no neobyčajne gitarovo i spevácky zdatný Laurence Jones z Veľkej Británie a fínska kapela Micke Björklof & Blue Strip. Pravda, čo sa mne najviac páčilo bola jedna vec a rozhodnutie poroty zasa druhá. Na treťom mieste skončili The Buckshot Hunters z Nórska, vedení spevákom a hráčom na ústnu harmoniku, akordeón a Hammond Organ J.T. Lauritsenom. Druhé miesto získalo belgické trio Doghouse Sam & His Magnatones.
Víťazom 5. ročníka European Blues Challenge sa stala 6-členná španielska kapela The Travellin´ Brothers, ktorá si svojim neobyčajne explozívnym vystúpením získala nielen hlasy odbornej poroty ale roztancovala a rozospievala aj návštevníkov prehliadky.
Z toho, čo som vám doteraz hovoril, by sa mohlo zdať, že v Bruseli to bola čisto pánska jazda. Ale to vôbec nie je pravda. Medzi účastníkmi European Blues Challenge bol aj celý rad blueswomeniek, ktoré svojim zjavom a spevom osviežili a okrášlili oba večerné koncerty. Spomeniem len výbornú švédsku speváčku Lisu Listam s jej Family Bandom, frontmanku Delta Blues Gangu Elizabetu Petric z Chorvátska, expresívnu nemeckú speváčku Jessy Martens či speváčku a gitaristku holandského Leif de Leeuw Bandu s pankáčskym výzorom.
Aby sme nezabudli. V Bruseli rezonovali aj rezofonické gitary v rukách rakúskeho bluesmana Hermanna Poscha a švajčiarskeho dua The Two.
Oba súťažné večery s nadhľadom moderoval známy britský bluesový gitarista a spevák Ian Siegal, ktorý v závere podujatia, ešte pred vyhlásením víťazov, zahral dve skladby na požičanej gitare a všetkým v sále padla sánka.
A už len posledná poznámka. Podobne ako pred dvomi rokmi v Toulouse, aj súťažná prehliadka European Blues Challenge v Bruseli sa vyznačovala výborným zvukom. Na takúto akciu by povinne mali prísť všetci naši zvukári, aby videli, ako sa dá kvalitne a rýchle, bez akýchkoľvek časových prestojov a nepríjemných útokov na uši publika, nazvučiť počas jedného večera 10 účinkujúcich kapiel rozličného obsadenia, od akustického dua až po 8-člennú elektrickú kapelu s dychmi.
Fotografie z Bruselu nájdete na stránke Christophe Losbergerga alebo na Facebooku Európskej bluesovej únie.
Text: Bonzo Radványi
Foto: Christophe Losberger, Rockrpix Photography, LG, Roald Jungaard
