29. januára pred 25 rokmi umrel americký bluesman Willie Dixon, jedna z najvýraznejších osobností bluesovej scény v Chicagu. Rodák z Vicksburgu v štáte Mississippi sa zapísal do histórie ako autor množstva známych skladieb, ktoré dnes patria ku bluesovým štandardom. Od malička rád spieval a keď sa v polovici 30. rokov presťahoval podobne ako mnohí jeho spolurodáci do Chicaga, po krátkej kariére profesionálneho boxera sa začal venovať hudbe. Spieval s vokálnymi kapelami a začal hrať aj na kontrabas. Krátko po skončení druhej svetovej vojny, počas ktorej odmietol narukovať do armády a dostal sa na 10 mesiacov do väzenia, získal nahrávaciu zmluvu s vydavateľstvom Chess Records. Postupne prestal vystupovať, stal sa zamestnancom Chess Records a s bratmi Leonardom a Philom Chessom zostal až do začiatku 6. dekády. Bolo to veľmi plodné obdobie a Willie Dixon v priebehu rokov spolupracoval ako štúdiový hudobník- kontrabasista, producent, aranžér, vyhľadávač talentov a najmä ako skladateľ s dnes už legendárnymi bluesmenmi ako Muddy Waters, Howlin´ Wolf, Little Walter, Koko Taylor, Sonny Boy Wiliamson a mnohými ďalšími. Kým pri skladaní často preberal a upravoval staré bluesové témy, pri tvorbe textov prejavil neuveriteľný cit pre slovné hračky a aktuálne témy a dosiahol to, že jeho skladby zneli veľmi súčasne a moderne a mohli sa s nimi stotožniť aj vtedajší mladí poslucháči.
Dá sa povedať, že sa stal spolutvorcom povojnového chicagského bluesu. Jeho piesne nahrali všetci významní bluesoví umelci z Chicaga a aj vďaka im sa mnohí z nich dostali do povedomia poslucháčov a získali popularitu. K tým najznámejším a najslávnejším Dixonovým skladbám patria Little Red Rooster, Hoochie Coochie Man, Spoonful, My Babe, Wang Dang Doodle, Bring It On Home, I Just Want To Make Love To You, I Ain’t Superstitious, You Shook Me, I Can´t Quit You Baby atď. Môžeme k nim prirátať aj svetoznámu skladbu Whole Lotta Love, ktorú skupina Led Zeppelin zložila s použitím motívu Dixonovej skladby You Need Love,
Pravda, nebyť britských kapiel na čele s The Rolling Stones, ktoré v 60-tych rokoch objavili americký blues a následne ho reexportovali do USA, blues a jeho interpreti by pravdepodobne zostali aj naďalej len lokálnou atrakciou pre čiernu menšinu. Skutočnú celosvetovú popularitu bluesovej hudbe a renomé samotnému Willie Dixonovi ako autorovi získala až verzia jeho skladby Little Red Rooster v podaní skupiny The Rolling Stones, ktorá sa s ňou dostala v decembri 1964 na vrchol britskej hitparády.
Bluesový velikán Willie Dixon zložil viac ako 500 skladieb. Mnohé z nich sa stali klasickými bluesovými evergreenmi a v priebehu rokov ich nahrali takí rozdielni umelci ako Cream, Bob Dylan, Jimi Hendrix, Doors, Ten Years After, Buddy Guy, Bo Diddley, Led Zeppelin, Johnny Winter, Etta James, Everly Brothers, Eric Clapton, Chuck Berry, Van Morrison, Mose Allison, Aerosmith, Gary Moore, Grateful Dead, Otis Rush, Allman Brothers Band, Steve Ray Vaughan, John Mayall, White Stripes, Megadeth a mnohí mnohí ďalší.
Willie Dixon sa neskôr opäť venoval sólovej kariére, začal vystupovať a spolu s The Chicago Blues All Stars bol aj na turné v Európe. Nahral aj viacero štúdiových albumov, z ktorých Hidden Charms získal prestížnu hudobnú cenu Grammy za rok 1988 v kategórii Best Traditional Blues Recording. Roku 1980 ho uviedli do Bluesovej siene slávy, roku 1994 posmrtne do Rock and Roll Hall of Fame a rovnako roku 2013 in memoriam aj do Chicago Blues Hall of Fame. Pred niekoľkými rokmi sme mohli vidieť Willie Dixona aj v hudobnom filme Cadillac Records, ktorý sa venoval ranej histórii vydavateľstva Chess Records v Chicagu, kde jeho postavu hral herec Cedric Antonio Kyles známy ako Cedric the Entertainer.
Po Willie Dixonovi, ktorý umrel v Kalifornii 29. 1. 1992 vo veku 77 rokov, zostalo nielen množstvo skladieb, ktoré sa stali súčasťou amerického kultúrneho hudobného dedičstva ale aj jeho dodnes platné vyhlásenie: „The blues are the roots and the other musics are the fruits. It’s better keeping the roots alive, because it means better fruits from now on. The blues are the roots of all American music. As long as American music survives, so will the blues.“ Čiže v mojom neumelom preklade: „Blues, to sú korene a všetka ďalšia hudba je ich ovocím. Korene treba udržovať nažive, aby to ovocie bolo lepšie. Blues, to sú korene celej americkej hudby a tak dlho ako prežije americká hudba, prežije aj blues.“
Bonzo Radványi
Január
