Keď počujem slovo „jazz“, v mysli mi to evokuje moje vysokoškolské časy, malebné mesto Piešťany a slnečné leto. Aj keď odvtedy uplynulo už veľa času a prišla som na chuť aj iným hudobným žánrom, s jazzovou hudbou vždy ku mne prídu čarovné spomienky. Výborný jazz sa hrá aj v iných slovenských mestách, medzi ktoré patrí i Trnava. A tak som sa rozhodla zájsť si tam a priniesť si trochu hrejivých letných spomienok do zimných dní.
V Trnave sa totiž opäť uskutočnil zimný, nie len jazzový festival Winter JazzFest Trnava 2019. Vlastne, jeho prvá časť, večer februárový. Festival sa už uskutočňuje po štvrtý raz, po druhý raz v kultúrnom centre Malý Berlín a po prvý raz je rozdelený na dva večery – dva piatky – 8. februára a 8. marca 2019. Festival zorganizovali Bemykey Music, s. r. o. a Trnavská hudobná spoločnosť, o. z. Podujatie podporili z verejných zdrojov Fond na podporu umenia a mesto Trnava. 8. februára som teda bola zase na cestách. Nerozhádzalo ma ani (chvalabohu, len) päťminútové meškanie vlaku, ani nový vyvolávací systém na trnavskej pošte, kde som potrebovala poslať list. Na festival som prišla v pohode, v dostatočnom časovom predstihu a našla som si dobré miesto v prvom rade. Veľká sála Malého Berlína sa čoskoro zaplnila na prasknutie, niektorým poslucháčom sa ušlo už len miesto na státie.
Program sa začal o 19.15 hod. príhovorom Michala Bugalu z Bemykey Music, s. r. o., ktorý je aj vedúcim sekcie Jazz Trnavskej hudobnej spoločnosti, o. z. Srdečne všetkých prítomných privítal na IV. ročníku Winter JazzFestu Trnava. Zaspomínal si, ako si pred piatimi rokmi predstavoval, že by mohol vytvoriť festival, ktorý by nadviazal na letný open-air festival Trnavský Jazzyk. Je veľmi rád, že sa to podarilo. Vzápätí Michal Bugala pozval na pódium prvých účinkujúcich: kapelu, zloženú z mladých talentovaných hudobníkov, ktorá sprevádzala jednu zo slovenských speváckych dív – Anabelu Mollovú. Kapela vystúpila v zostave: Anabela Mollová – spev, Daniel Griglák – basová gitara, Remo Klačanský – klávesy, Markus Daniel – gitara, vokály, Jakub Kačic – bicie a Peter Raitl – perkusie. Usmievavá Anabela Mollová predvádzala svoj nádherný hlas s tmavými odtieňmi aj svoj temperament hneď od prvej skladby (Golden z repertoáru speváčky Jill Scott). Hudba tohto bandu mala príchuť jazzu, soulu, funku i R´n´B. Dominovali rýchlejšie funky skladby.
Podmanivé rytmy basovej gitary, bicích a perkusií priam pozývali do tanca. Zišlo by sa zväčšiť sálu… Anabela Mollová pobádala obecenstvo k tlieskaniu do rytmu a v pesničke Outstanding (pôvodne od kapely The Gap Band) zapojila poslucháčov aj do spevu. Zaznel i jeden zo speváčkiných najobľúbenejších love songov Save Your Love For Me, ktorého autorom je jump bluesový klavirista Buddy Johnson. I táto pomalá pesnička mala silný rytmus. Zaspieval si v nej aj gitarista a vyslúžil si za to potlesk. Veľký úspech mali rezké pesničky Higher Ground z autorskej dielne Stevieho Wondera a Blame It On The Boogie, ktorú mali v repertoári napríklad The Jacksons. Deviata pesnička bola zároveň aj prídavkom. Anabela Mollová priznala, že pred vystúpením mali všetci členovia kapely trému, až sa potili, ale napokon sa na pódiu cítili výborne. Ako povedal Michal Bugala, Anabela Mollová a jej band veľmi dôstojne uviedli prvý festivalový večer.
Po prestávke vystúpila ďalšia slovenská hudobná formácia Gypsy Jazz SK. Michal Bugala, ktorý v nej aj účinkuje, o nej prezradil, že vznikla iba pred pár mesiacmi a že idea tohto projektu sa zrodila v hlave jej lídra – Jána Berkyho Mrenicu ml. Ten oponoval, že lídrami sú vlastne všetci členovia Gypsy Jazz SK a že on je síce veliteľ, ale nie kapitán. Zostava kapely bola nasledovná: Ján Berky Mrenica ml. – husle, Michal Bugala – gitara, Marco Pillo – gitara, spev a Ján Rigó – kontrabas. Hrali dynamickú a rytmickú rómsku hudbu nabitú emóciami. Po úvodnej gypsy jazzovej skladbe Babik od Djanga Reinhardta vysvetlil Ján Berky Mrenica ml., že mal možnosť hrať s gitaristom Stochelom Rosenbergom, ktorý sa venuje práve takejto hudbe, a že Stochelo inšpiroval k tomu aj jeho. Gypsy Jazz SK však zahrali aj skladbu Nardis od Milesa Davisa. Ján Berky Mrenica ml. žartoval, že rockeri hovoria, že keď to nemá rytmus a melódiu, tak je to jazz. On je síce v prvom rade folklorista, ale rád si zahrá aj ozajstný jazz. V tejto skladbe zahral Michal Bugala parádne sólo na gitare a keď neskôr do jeho hry kvílili husle, mala som husiu kožu, tak pôsobivo to znelo. A zrejme aj ostatným poslucháčom, pretože ostošesť tlieskali.
Gypsy Jazz SK spája rôzne štýly rómskej hudby z celého sveta. Autorom skladby Írsky tanec je Ján Berky Mrenica ml. Ako aj v ostatných skladbách, ktoré táto kapela ponúkla, i tu sa často menila dynamika i tempo. V tejto konkrétnej sa však na chvíľku ozvala aj melódia slovenskej ľudovej pesničky Po valašsky od zeme. Počas celého koncertu zneli živelné sóla huslí aj rýchle i zasnívané sóla gitary Michala Bugalu. Pesničku Marca Pilla Av Pale (Vráť sa späť) si jej autor aj sám precítene zaspieval. V skladbe Tears od Djanga Reinhardta predviedol Ján Berky Mrenica ml. svoj vynález (ktorý však sám nevyrobil) – čelohusle, ktoré mali zvláštny hlboký zvuk. Obecenstvo bolo z temperamentnej rómskej hudby nadšené a vytlieskalo si aj prídavok: veselú skladbu Swing 48 od Djanga Reinhardta. Bol to poriadny prísun energie. Michal Bugala poznamenal, že Ján Berky Mrenica ml. má na predaj aj 10 vinylových platní. Huslista doložil, že to je pre tých, ktorí by chceli počúvať ťažkú hudbu z kameňolomu … Nasledovala ďalšia festivalová prestávka, počas ktorej som sa občerstvila kolovou limonádou (pre zmenu namiesto kávy).
Prišiel čas na posledný koncert toho večera, na vystúpenie naozaj hviezdnej medzinárodnej hudobnej zostavy Juraj Griglák & Company feat. Yoran Vroom, ktorú tvorili: Juraj Griglák – basové gitary, Yoran Vroom – bicie, Miroslav Hloucal – trúbka a krídlovka a Eugen Vizváry – klávesy. Michal Bugala na úvod zdôraznil, že vedúci kapely so sebou do Trnavy priviedol naozajstné klenoty a že má pripravených viacero prekvapení. Mladý holandský bubeník Yoran Vroom sa môže pochváliť spoluprácami s takými slávnymi hudobníkmi ako napríklad s organistom, klaviristom a spevákom Corym Henrym či so spevákom a klaviristom Frankom McCombom. Hral poriadne rezko a dravo. Juraj Griglák striedal počas vystúpenia dve basové gitary – štvorstrunovú a päťstrunovú –, ktorých hru predviedol aj v sólach.
Zvuk celej kapely mi znel ostro a rázne, jej hudba v štýle jazzu, funku a fusion mala naozaj groove. Český trubkár Miroslav Hloucal hral na trúbke i krídlovke strhujúce sóla a Eugen Vizváry stváral kúzla s klávesmi. Skladby boli dosť dlhé (vyše 15 minút), ale nenudili ani v pomalších pasážach. Obecenstvo sa dobre bavilo, tlieskalo a pochvalne pokrikovalo. Juraj Griglák oznámil, že koncom júna vyjde jeho nový album From The Bottom a že všetky skladby, ktoré Juraj Griglák & Company na Winter JazzFeste 2019 hrajú, sú nové a objavia sa na tomto albume. V titulnej skladbe zahrala kapela s „tajným“ hosťom – gitaristom Michalom Bugalom. Skladba bola temperamentná a melodická, zazneli v nej vynikajúce dlhé sóla gitary, krídlovky i klávesov. Svoje majstrovstvo predviedol i bubeník. Záver hudobníci vygradovali, ako sa len dalo a ja som si hovorila: Takto sa odraziť od dna (From The Bottom) až do výšin, to je paráda! Musela som sa však už poberať na cestu domov, a tak som s ťažkým srdcom opustila Malý Berlín.
Samu seba som ubezpečovala, že v ten večer sa všetko vydarilo a že už určite nezazmätkujem. Čoskoro som však prišla na to, že zazmätkoval niekto iný – dispečer taxislužby. A tak som napokon nestihla autobus a musela som ísť taxíkom až domov. Doma som sa len zasmiala, že sa ten jazz skončil poriadnym „blues“ a že som pokojne mohla ostať na festivale až do jeho úplného konca. Nuž, aj to sa stáva. Zážitok z festivalu mi to i tak nepokazilo a už sa teším na večer marcový 8. 3. 2019.
Ružena Šípková
02/2019
