Koncert kapely Sitra Achra v Bratislave

Aj podvedomie si prišlo na svoje

Počasie sa tvári, akoby už prichádzala jar a mám pocit, že sa všetko živé prebúdza. Zvyšuje sa počet koncertov, moja aktivita i moja predstavivosť. V sobotu 23. februára 2019 som sa vybrala do nášho hlavného mesta za hudobnými zážitkami. V .klube pod lampou, kde som dovtedy nikdy nebola, sa konal koncert bluesovej kapely Sitra Achra. Nehrá len také hocijaké blues. Sú to síce známe skladby, no prearanžované až do špiku kosti. Blues Sitry Achry má temnú a magickú tmosféru, ako napovedá aj mystický názov kapely, ktorý znamená Druhá strana. Niekto by si možno myslel, že ma taká hudba bude deprimovať, ale kdeže. Skôr mi oblažuje dušu, keď sa do nej môžem ponoriť. A tak i ja patrím k početnej fanúšikovskej základni Sitry Achry.

Koncert kapely Sitra Achra v Bratislave v .klub pod lampou

Po príchode do Bratislavy ma čakalo prekvapenie: na koncert som mala ísť s kamarátkou a s jej mamou, ale napokon ma zo zdravotných dôvodov sprevádzať nemohli. V ústrety večeru som sa teda vydala sama. Vytúžený .klub pod lampou som našla rýchlejšie, než som dúfala, a mala som ešte fúru času. Stoly pred pódiom boli beznádejne rezervované, ale ušlo sa mi výborné miesto na sedenie: pred stolmi boli vo viacerých radoch rozostavené stoličky a ja som sa usadila v prvom rade. Keď som sa načiahla dopredu, mohla som sa rukou dotknúť pódia. Tento klub je skutočne malý a útulný, tak ako mi ho opisovali moji známi. Príjemné miesto pre koncerty, odohrávajúce sa v komornej atmosfére. A keďže to je .klub pod lampou, medzi stolmi stála i lampa, ktorá vyzerala ako starodávna pouličná lampa. Po zaplatení vstupného som nedostala na ruku papierový náramok, ako som zvyknutá z hudobných podujatí, ale pečiatku na zápästie. Označkovaná červeným krúžkom, v ktorom sa dal prečítať text „.klub pod lampou“ som sedela a čakala.

Koncert kapely Sitra Achra v Bratislave v .klub pod lampou

Ľudia sa schádzali pomaly. Pretože sa čakalo na publikum, koncert sa začal asi o 35 minút neskôr. Ešte som si stihla dať aj kávu, ktorá bola veľmi dobrá. Priestory klubu sa napokon zaplnili rôznorodým obecenstvom, prišlo aj veľa mladých ľudí. Mala som pocit, že blues je v kurze. Pred koncertom pracovníci v klube poriadne stlmili svetlá. Pod lampou býva najväčšia tma, povedala som si a usmiala som sa. Sporé svetlo zvýraznilo intímnu atmosféru, a robiť si poznámky a fotiť som našťastie zvládla.

Sitra Achra v ten večer zahrala v zostave: Erich „Boboš“ Procházka – ústne harmoniky, spev, Martin Zajko – gitara, Igor „Ajdži“ Sabo – bicie a Štefan „Pišta“ Lengyel – gitara. Zostava teda nebola úplná, chýbali dvaja Martinovia: Martin Gašpar – basová gitara a Martin Wittgruber – klávesy. Hudobníci však dokázali, že dokážu namiešať silnú hudobnú zmes aj vo štvorici. Koncert sa začal skladbou od Jimmyho Reeda Baby What You Want Me To Do. Aj v podaní Sitry Achry to bola celkom rezká pesnička. Už od začiatku sa obaja gitaristi predvádzali v parádnych sólach, pričom im pomáhali aj „krabičky“ – gitarové efekty. Martin Zajko výborne slajdoval so skleným bottleneckom.

Koncert kapely Sitra Achra v Bratislave v .klub pod lampou

Skladbu Little Red Rooster od Willieho Dixona má v repertoári aj duo Erich „Boboš“ Procházka & Marek Wolf a takých skladieb v ten večer zaznelo viac. Hudobne je to pre mňa podobná „šálka kávy“ a Bobošov psychedelický spev do harmonikového mikrofónu a jeho harmonikové sóla sú v duu s Marekom Wolfom i v Sitre Achre ako bohatý prísun kofeínu. Všetci hudobníci mi pripadali úplne pokojní, uvoľnení a nad vecou. Istý čas vedľa mňa sedela pani s asi trojročným dievčatkom, ktoré so záujmom pozeralo na hrajúcu kapelu. Možno patrili k niektorému hudobníkovi. Pristihla som sa pri tom, že trochu závidím, a zaspomínala som si, ako som ja v troch rokoch chodievala tak maximálne k babke na záhradu, hoci hudbu som mala rada od útleho detstva. Nuž, zrejme to malo tak byť. Každý má svoj osud a všetko chce svoj čas.

Koncert kapely Sitra Achra v Bratislave v .klub pod lampou

Hudobníci málo hovorili, a veľa hrali. V skladbe Cocaine od J. J. Calea znova zazneli naliehavé sóla oboch gitaristov, ktoré som si naozaj užívala. Hra každého z nich znela inak, a obidve sa hodili do energickej a nepokojnej hudby, vznikajúcej na pódiu. V tejto skladbe sa často menilo tempo, veľmi dôležitá bola pre mňa hra bicích Igora „Ajdžiho“ Saba. Cocaine je vraj protidrogová pesnička, ale je silno návyková. Kansas City je rhythm´n´bluesová skladba Jerryho Leibera a Mikea Stollera, napísaná v roku 1952. Vlastne, všetky pesničky tohto hudobného večera sú už poriadne preverené časom. To, že pretrvali, je dobrým znamením. Poslucháči odmenili sóla gitár i harmoniky poriadnym potleskom.

Koncert kapely Sitra Achra v Bratislave v .klub pod lampou

Na začiatku skladby Going Down od Williama Donalda Nixa vytvárala hudba tajomnú atmosféru. Sólo Pištu Lengyela bolo dramatické a sólo Martina Zajka zase zasnívané s využitím techniky slide. Pôsobivé boli obidve. Hra harmoniky mala priam magický účinok. Skrátka, žiadna ľahká muzika. Keď hudobníci dohrali, malé dievčatko vedľa mňa kričalo a tlieskalo. Čoskoro nato s ním pani odišla, lebo čas už pokročil. Skladba Cajun Moon od J. J. Calea na mňa v podaní Sitry Achry pôsobila živo a rázne, veď aj sólo Martina Zajka akoby vyzývalo do tanca. V stiesnených priestoroch klubu by to však bol trochu problém. Po tejto skladbe Boboš ohlásil krátku prestávku. Tú mi nečakane vyplnili rozhovory o hudbe. Na začiatku ďalšieho kola som mala dojem, že bicie trochu pritvrdili. Namiesto metličiek prišli k slovu paličky a zaznela skladba od J. J. Calea Friday v naozaj temnej verzii. Erich „Boboš“ Procházka vo svojich neodmysliteľných tmavých okuliaroch dávkoval ako čarodejník záhadnú atmosféru a hypnotický spev. Napokon si aj zavýskal.

Koncert kapely Sitra Achra v Bratislave v .klub pod lampou

Pomalé, rozprávané blues, ktoré bolo pôvodne rock´n´rollom, mi bolo dôverne známe. Išlo o skladbu Johnny B. Goode od Chucka Berryho. Znova som bola svedkom podobnej atmosféry ako na koncerte Boboša & Mareka Wolfa. Verzia Sitry Achry však na mňa pôsobila trochu menej magicky, zrejme preto, že bicie skladbe dodávali švih a hnali ju dopredu. No i tak to bol strhujúci zážitok. Boboš si zase v refréne zakričal a obaja gitaristi si vyslúžili za svoje sóla mohutný potlesk a pochvalné pokriky. V skladbe I Can´t Be Satisfied, ktorú napísal Muddy Waters, sa do svižnej hudby občas ozvalo zatlieskanie do rytmu z publika. Sóla boli energické, energetické a melodické, publikum ich búrlivo ocenilo. Parádne sólo okrem harmonikára a gitaristov zahral aj Igor „Ajdži“ Sabo. Ďalšia skladba boli vlastne dve skladby v jednej: Going To The River od Mississippi Freda McDowella a Black Magic Woman od Petra Greena. Sitra Achra z nich vytvorila naozaj psychedelickú výbušnú zmes aj so slajdovaním Martina Zajka. Obecenstvo bolo nadšené.

Koncert kapely Sitra Achra v Bratislave v .klub pod lampou

Na želanie jedného poslucháča zahrali hudobníci skladbu Every Day I Have The Blues, ktorú hrával napríklad T-Bone Walker. Mala podmanivý rytmus, skrátka drajv. Z Bobošovho hrania a spevu som cítila neskutočnú energiu. Sitra Achra sa s publikom rozlúčila skladbou Nine Below Zero, známou z repertoáru Muddyho Watersa. Zaznela tiež na želanie. Martin Zajko v nej zahral dlhé lyrické sólo a zdalo sa mi, že z Bobošovej hry a spevu cítim tú zimu – deväť stupňov pod nulou. Na záver Boboš ešte ohlásil, že majú na predaj cédečká Sitra Achra III. a že vo štvrtok 28. februára zahrajú v .klube pod lampou znova, tentoraz ako sprievodná kapela bluesovej speváčky Silvie Josifoskej.

Koncert kapely Sitra Achra v Bratislave v .klub pod lampou

Obecenstvo sa vehementne dožadovalo hudobného prídavku, ale neuspelo, pretože už bolo 22.05 hod. a bolo treba rešpektovať nočný pokoj. Z .klubu pod lampou som odchádzala nanajvýš spokojná, zažila som v ňom inšpiratívny a pohodový bluesový večer. Cestou ku kamarátke som premýšľala nad tvrdením, že každá hudba pôsobí na podvedomie. Podľa mňa veľmi záleží na tom, čie je to podvedomie a aká je to hudba. Z blues Sitry Achry mám dojem, že ma síce občas prevedie aj temnými zákutiami psychiky, no napokon sa z neho vynorím očistená. A to je bezpochyby veľký dar, ktorý môže človek od hudby dostať.

Ružena Šípková
03/2019