Sitno Blues 2018 na jednotku s hviezdičkou

Piatkový festivalový večer nadupaný bluesom

Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere

Jubilejný 10. ročník festivalu Sitno Blues 2018 sa konal 27. a 28. júla na tradičnom mieste, pri Počúvadlianskom jazere. Organizátor Peter Spodniak dbá na pestrý program, volí kapely tak, aby si na chuť prišli všetci diváci. Aj keď to začiatkom tohto roku s festivalom nevyzeralo ružovo, zvíťazil dopyt a podpora priateľov, čo umožnilo divákom ponúknuť až dva dni bohatého programu. Bluesovejší z nich bol práve piatok.

Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere

Za sprievodu bleskov i slnečných lúčov svoju rezofonickú šou spustilo duo Ľuboš Beňa & Bonzo Radványi. Jedinečný ráz tejto kapele dodáva viac-menej stály hosť, Miroslav Buzrla hrajúci na heligónke. Ako som sa dopočul, práve heligónka a mierny nádych folklórnej hudby im privodil pozvanie na folklórny festival. Elektrifikované „rezonátorky“, skreslené sóla na Stratokanister (gitaru s kanistra na benzín), bubny a heligónka … tomu vravím rúcanie bariér! Bol to dokonalý štart večera. Ako zázrakom sa všetky mračná nad Banskou Štiavnicou rozišli a nad Sitnom sa nebo otvorilo bez toho aby niekto zmokol.

Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere

V rúcaní bariér pokračovalo aj zoskupenie Mandolin Blues z Talianska. Hlavným protagonistom kapely bol Lino Muoio a svojou virtóznou hrou na mandolínu presvedčil divákov, že jeho nástroj, i keď tak malý, ani z ďaleka nepatrí len do country a bluegrassu. V zopár skladbách spieval aj charizmatický kučeravý klavirista Mario Donatone, ktorý mi svojim prejavom občas pripomenul Billyho Prestona z koncertov Georgea Harrisona. Bol to slušný koncert, no už o niečo menej prekvapivý ako predošlé zoskupenie.

Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere

Po dvoch čisto chlapských zoskupeniach na pódium konečne dorazila prvá z dvoch dám večera, Ivana Pantič s kapelou Blue Family zo Srbska. Na moje veľké sklamanie to už ani z ďaleka nebola tá zostava, ktorú som zažil pre niekoľkými rokmi na koncerte v Skalici. Bola to iná kapela, iný ráz, čím však nechcem nijak znevažovať ich výkon. Bola to galantná zmes bluesu a jazzu a Ivana si podmaňovala nie len pánsku časť publika. Atmosféra v publiku sa zlepšovala každou skladbou a festival naberal tie správne obrátky.

Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere

Bol to ten správny čas privítať na pódiu prvú rakúsku kapelu Raphael Wressnig & The Soul Gift Band. Jedna z tých kapiel, pri ktorých si človek odtancuje nohy s úsmevom na tvári. Skupinka ľudí pred pódiom bola zrazu vtiahnutá do Raphaelovho magického sveta Hammondu B3. Sexepíl, šarm, blues, jazz i funk, to všetko skĺbené tak, že som pár krát prestal vnímať všetko okolité, hltal som každé jedno slovo, ktoré zaspievala fenomenálna Sabine Stieger. K exstatickým eskaláciám dochádzalo v momentoch, keď Raphael počas sóla vyskočil na organ a hral nohou tancujúc na nástroji z roku 1953 a keď z neho zoskočil, popri gradujúcom sóle oblial vrchnú dosku horľavinou a v ten správny vrcholný moment klávesy podpálil. V žiare plameňov vynikal jeho diabolský úsmev v sprievode tých najšťavnatejších liniek. Momenty, keď si zbierate sánku z podlahy.

Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere

Človek by si myslel, že po takom monštróznom výkone sa už festival bude spúšťať dole kopcom, uvážiac že nasledovalo jednoduchá power-trio z Francúzska. Pódium prevzal Jack Bon a jeho trio. Spočiatku som sa bál, že energia klesne, ale dobrá nálada prevládla. Aj keď sa jednalo o starších pánov s mladým bubeníkom, energie mali na rozdávanie. V istom momente som prehlásil, že boli jak Rolling Stones, ale lepší, aj keď bez klávesov a ostatných nástrojov. Podmanivé bluesové i rockové skladby. Boogie až ma nohy boleli v prvom rade pri pódiu. Myslel som si, že po ich koncerte mi už neostane síl na poslednú kapelu, ale našťastie som sa mýlil.

Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere

Jimi Barbiani Band & Pietro Taucher, tiež z Rakúska už druhý rok po sebe dostali post vrcholu večera. A že ho dostali právom podpíšem hocikedy. Ak si pamätáte, alebo nalistujete môj sumár z minulého roku, tak v tom blahorečení by som mohol pokračovať, ako keby ten koncert nikdy neskončil. Bol to síce taký ten hardrockovejší blues, ale predsa svojou pedanciou a čistotou mal v sebe to správne estetično, veľmi vkusné. Jimi Barbiani je jeden z tých lepších gitaristov v strednej Európe a ak máte príležitosť, isto si ho nenechajte ujsť. Pietro Taucher Jimimu sekundoval na elektrické piáno a varhany. Kapela žala po každej skladbe ohromné ovácie a nebolo človeka, ktorý by sa aspoň nepohojdával na zadku.

Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere

Festival Sitno Blues 2018 na jednotku s hviezdičkou, len tak ďalej! Klobúk dole pred Petrom, ktorý to napriek všetkým ťažkostiam zvládol a takisto pred sponzormi, bez ktorých by sa to asi nepodarilo. Kiež by malo u nás blues také postavenie ako u susedov v Poľsku. Ľudia nevedia o čo prichádzajú ak im to nie je možné poskytnúť!  Ale nakoniec … “You can´t miss what you ain´t never had!“ Keep the blues alive!

Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere Festival Sitno Blues 2018 pri Počúvadlianskom jazere

Text: Ady Kelemen
Foto: Šimi, Ľuboš Beňa